Slovensko vo vysokej miere závisí v oblasti výskumu a rozvoja od financovania z EÚ, keďže investície súkromného sektora sú nedostatočné, uvádza sa v Správe o Slovensku 2019 o hodnotení pokroku dosiahnutého pri vykonávaní štrukturálnych reforiem.
Až 39 % vnútroštátnych investícií do výskumu a vývoja sa opiera o zahraničné zdroje financovania, najmä fondy EÚ, ktoré tvoria 89 % všetkých finančných prostriedkov v tejto oblasti (v obidvoch prípadoch je jeden z najvyšších podielov v EÚ, tvrdí sa v Správe o Slovensku 2019 pri hodnotení pokroku dosiahnutého pri vykonávaní štrukturálnych reforiem). Hoci sa celkové investície do výskumu a vývoja od roku 2007 zvýšili z 0,45 % HDP a dosiahli vrchol v roku 2015 na úrovni 1,2 %, v roku 2017 opäť poklesli na úroveň 0,88 %.
Zatiaľ čo verejné investície do výskumu a vývoja od roku 2007 vzrástli z úrovne 0,27 % na 0,4 % v roku 2017, intenzita investícií podnikov do výskumu a vývoja je jedna z najnižších v EÚ na úrovni 0,48 % HDP. Prudký pokles finančného krytia výskumu a vývoja z verejných zdrojov v roku 2016 v dôsledku prechodu medzi obdobiami financovania EÚ poukazuje na nadmerné spoliehanie sa slovenského systému výskumu na európske štrukturálne a investičné fondy a vyvoláva otázky týkajúce sa udržateľnosti a primeranosti vnútroštátneho financovania v oblasti výskumu a vývoja, konštatuje sa v správe.
Výdavky podnikov na výskum a vývoja sa zdajú byť priveľmi nízke na to, aby výrazne zvýšili výkonnosť v oblasti inovácií
Celkovo je výskum a vývoj podnikov jeden z najmenších v EÚ a sústreďuje sa na výrobu so strednou až s vysokou technologickou náročnosťou (1) v oblastiach, kde prevládajú nadnárodné firmy. K nízkym výdavkom súkromného sektora na výskum a vývoj prispieva chýbajúca stratégia v oblasti výskumu a vývoja a chýbajúce cielené opatrenia, obmedzené zapojenie výskumných inštitúcií a obmedzené výskumné kapacity. Podnikové výdavky na výskum a vývoj zo strany malých a stredných podnikov, ktoré boli v roku 2016 na úrovni 0,14 %, sa navyše nachádzajú naďalej výrazne pod priemerom EÚ. V dôsledku toho sa dosahuje veľmi malý pokrok v inováciách a podľa európskeho prehľadu výsledkov inovácie Slovensko zostáva jedným z nevýrazných inovátorov. V záujme zlepšenia ekosystému malých a stredných podnikov sa uskutočňujú rôzne opatrenia, ktoré sú zväčša financované z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Národné podnikateľské centrum v Bratislave, ktoré malým a stredným podnikom ponúka pomoc v plnom rozsahu ako jednotné kontaktné miesto, je v súčasnosti plne funkčné a rozširuje svoju činnosť do regiónov.
Roztrieštený systém výskumu znižuje účinnosť verejných investícii do výskumu a vývoja a kvalitu vedeckého výskumu
Podiel vysokokvalitných vedeckých publikácií v rámci všetkých slovenských vedeckých publikácií je naďalej nízky (2) a od roku 2007 získal podporu Európskej rady pre výskum iba jeden ocenený príjemca zo Slovenska. Vyplývajú z toho pretrvávajúce nedostatky pri premietaní zvyšujúceho sa finančného krytia do vysokokvalitných vedeckých výsledkov a medzinárodnej spolupráce. Výskum, rozvoj a inovácie trpia v dôsledku neúčinnej koordinácie medzi ministerstvami a výkonnými agentúrami, pričom hlavné reformy sa pravidelne odsúvajú. Domáci technologický vývoj je nevýrazný, na čo poukazuje malý počet patentov (3), a hoci počet verejno-súkromných spoločných vedeckých publikácií prináša určité povzbudivé výsledky (4), prepojenia medzi vedou a podnikateľskou sférou sú zanedbateľné, čo bráni šíreniu poznatkov vo väčšom rozsahu.
V záujme podpory investícií súkromného sektora vláda rozšírila sadzbu daňovej úľavy v prípade výskumu a vývoja na 100 % oprávnených výdavkov
Zvýši sa tým hybridná daňová úľava v prípade výskumu a vývoja zavedená v roku 2015, ktorá predstavovala 11 % celkovej vládnej podpory v oblasti podnikových výdavkov na výskum a vývoj. Zákonom o regionálnej investičnej pomoci sa zavádza preferencia daňových úľav pre investorov namiesto priamych hotovostných dotácií, čo ich má povzbudiť k investíciám do technológií s vyššou pridanou hodnotou, konštatuje sa v správe.
Rozhodujúce finančné prostriedky EÚ na výskum a inovácie sa aj naďalej využívajú neefektívne
Podpora z finančných prostriedkov EÚ na výskum a vývoj viedla k dokončeniu fyzickej infraštruktúry, chýbajú však dostatočné súvisiace finančné prostriedky na údržbu a personál. Zrušenie viacerých výziev na predkladanie projektov a nedostatky v efektívnosti súvisiacich administratívnych postupov opakovane viedli k zrušeniu viazania výdavkov vo výške 81 miliónov EUR z operačného programu Výskum a inovácie. Došlo k tomu aj napriek zvýšeniu transparentnosti procesu hodnotenia projektov zapojením zahraničných odborníkov, zlepšením výberových kritérií a zvýšením súladu so stratégiou pre inteligentnú špecializáciu. No až koncom roka 2018 sa pristúpilo k postupnej realizácii rôznych základných projektov týkajúcich sa oblasti výskumu a inovácií s cieľom zväčšiť kapacity v tejto oblasti, podporiť prenos poznatkov a technológií, posilniť spoluprácu vedeckých inštitúcií a podnikov, mobilizovať investície súkromného sektora a podporiť dlhodobý strategický výskum konštatuje sa v Správe o Slovensku 2019, ktorú realizovala Európska komisia. Správa bola publikovaná 27. februára 2019 v rámci pokroku pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny.
————————————-
(1) Hoci výdavky podnikov so strednou až vysokou technologickou náročnosťou do výskumu a vývoja v roku 2015 dosiahli 113 miliónov EUR, oblasti s vysokou technologickou náročnosťou prilákali len 7,5 milióna EUR.
(2) Vedecké publikácie krajiny v najlepších 10 % najcitovanejších vedeckých publikácií na svete ako percentuálny podiel na celkovom počte vedeckých publikácií krajiny. V najnovšom vládnom prieskume výdavkov na vzdelávanie sa pripúšťa nízka kvalita vedeckých výsledkov a odporúča sa zvýšiť výšku prostriedkov na súťažné granty v rámci verejných výdavkov na výskum a vývoj s cieľom podporiť excelentnosť vo výskume (Vláda SR, 2017).
(3) Počet patentov na milión obyvateľov v roku 2014 (9,3).
(4) Na základe 2,9 % podielu verejno-súkromných spoločných vedeckých publikácií na celkovom počte publikácií sa Slovensko v rámci EÚ v roku 2017 umiestnilo na 11. mieste.
Redigovala a uverejnila: MI, NCPVaT pri CVTI SR
Zdroj:
