Európska charta o športe z roku 1992 definuje šport ako fenomén, ktorý zahŕňa všetky formy pohybovej aktivity, cieľom ktorých je prostredníctvom príležitostnej alebo organizovanej činnosti preukázať zvýšenú telesnú zdatnosť a duševnú pohodu ľudí, formovať sociálne väzby, alebo dosiahnuť výkon v súťažiach na všetkých úrovniach.
Pojem šport je odvodený z latinského slova disportáre, čo znamená rozptyľovať sa, baviť sa, a zo staroanglického disporte (zábava, rozptýlenie). Podľa sociologických výskumov deti športujú alebo vykonávajú pohybové aktivity najmä pre zábavu, aby si našli nových kamarátov, chcú víťaziť, presadiť sa, ukázať sa, zlepšiť si svoje zručnosti, aktivizovať sa v niečom v čom vyniknú alebo sú dobrí. U adolescentných dievčat a chlapcov je najčastejším motívom pre športovanie telesná zdatnosť. Na druhom mieste je u dievčat vzhľad na treťom záujem alebo zážitok. U chlapcov je na druhom mieste zážitok a na treťom mieste vzhľad.
Účinky cvičenia na organizmus
Pohybové aktivity (beh, chôdza, turistika, tanec, plávanie, bicyklovanie, korčuľovanie a pod.) patria medzi tzv. aeróbne aktivity Ide o vytrvalostné pohybové činnosti, ktoré vyžadujú zvýšený prísun kyslíka v priebehu časového úseku a ktoré vedú k priaznivým zmenám v organizme (zlepšuje sa pľúcna ventilácia, zvyšuje sa cirkulácia krvi, pričom krv lepšie rozvádza kyslík). Zlepšuje sa tým aj celková odolnosť organizmu, udržiava sa stav sviežosti a mladosti a znižuje sa riziko poškodenia srdcovo cievneho aparátu. Organizmus znovu nadobúda energetickú rovnováhu a psychickú pohodu.
Cvičenie pôsobí aj na mozog. Zlepšuje sa prekrvenie mozgovej kôry, stimuluje sa neurogenéza aj prežívanie neurónov, zlepšuje sa plasticita mozgu, jeho efektivita, adaptabilita, pozornosť, pohotovosť, pamäť, jazykové schopnosti a má významný antidepresívny účinok. V neposlednom rade pohybom aktívne kostrové svalstvo produkuje množstvo tzv. myokínov, biologicky aktívnych látok so všestrannými účinkami. Jedným z nich je „irisín“, ktorý sa produkuje pri telesnom zaťažení a podieľa sa aj na eliminácii tukového tkaniva.
Účastníci prednášky doc. Mgr. Mariána Vanderku, PhD., na DUK 2018
Koľko sa hýbeme a koľko je dosť?
U mládeže vo veku 11 až 15 rokov je dlhodobo pozorovaný trend trvalého znižovania pravidelnej pohybovej aktivity. Medzi rokmi 2009 – 2015 došlo k nárastu podielu športovo neaktívneho obyvateľstva z 35 na viac ako 40 %. Dlhodobým cieľom Slovenska je priblížiť sa situácii v škandinávskych krajinách, kde pravidelne športuje približne 70 % obyvateľstva a vôbec nešportuje iba 10 až 15 % obyvateľov.
Rekreační športovci často o možných rizikách z nadmerného fyzického zaťažovania ani nevedia a za každú cenu chcú dosiahnuť svoj cieľ. Na základe mnohých štúdií, aj výskumov Fakulty telesnej výchovy a športu UK v spolupráci so Slovenskou asociáciou pre výživu, boli vypracované „Odporúčania pre pohybovú aktivitu detí a mládeže na Slovensku“. V týchto odporúčaniach sa okrem iného uvádza, že minimum telesného pohybu je 1 hodina fyzickej aktivity denne strednou až vyššou intenzitou.
Celkový čas strávený pohybovou aktivitou sa odporúča zvyšovať a môže byť rozdelený do menších častí napr. 15 minút chôdza do a zo školy, 45 minút futbal. Deti by mali 3 krát v týždni vykonávať posilňovacie cvičenia alebo silový tréning. Tie môžu byť súčasťou hier a iných telesných aktivít. Deti a mládež (vo veku 5 – 19 rokov) by mali spraviť aspoň 12 000 krokov denne.
Mali by alebo môžu deti posilňovať?
Rizikové faktory možno podstatným spôsobom redukovať, ak sa cvičenia vykonávajú pod dohľadom skúseného odborníka. Ak chceme pristúpiť k cielenému posilňovaniu detí je nevyhnutné, aby intelektuálny a citový vývin detí bol dostatočný na to, aby rešpektovali inštrukcie trénera a boli schopné realizovať pohyby na požadovanej technickej úrovni. Silovú prípravu môžu odborne viesť len takí tréneri, ktorí ovládajú vekové, pedagogické a biologické osobitosti detského organizmu a disponujú najnovšími odbornými poznatkami z danej oblasti.
Doc. Mgr. Marián Vanderka, PhD., prednášal v 16. ročníku DUK 2018
Silová príprava musí zabezpečovať dostatočnú všestrannosť a má využívať širokú škálu prostriedkov a foriem zabezpečujúcich vyváženú topografiu rozvoja všetkých svalových skupín. Cvičenia je potrebné, najmä na začiatku, vykonávať dynamicky (v pomalom pohybe), aby nevznikali veľké špičkové sily. Odporúča sa počet opakovaní na úrovni 6 až 12 a počet sérií 2 – 3, 6 – 10 zväčša komplexných cvičení. Pri dvoch tréningoch za týždeň sa zaznamenáva mierny nárast a pri troch sa môže zabezpečiť progresívny rozvoj silových schopností.
Ktoré športy sú pre deti najvhodnejšie?
Deti by sa mali učiť pohybu a športom za pomoci odborníkov (učiteľov, inštruktorov, trénerov a pod.). Deti sa učia najrýchlejšie nielen mentálne ale aj pohybovo, vytvárajú si vzťah a celoživotné návyky. Najdôležitejšie pohybové zručnosti a návyky musia vychádzať z prirodzených lokomócií. To znamenaná všestranný pohybový rozvoj prostriedkami atletiky (behanie, skákanie a hádzanie) a v neposlednom rade aj prostriedkami gymnastiky a plávania. Tieto tri oblasti tvoria základ pre všetky ostatné pohybové aktivity a športy. U nás tradičnými a pomerne masovými sú aj cyklistika a lyžovanie.
Tému Prečo je šport dobrou investíciou do života? prezentoval doc. Marián Vanderka v 16. ročníku Detskej Univerzity Komenského v Bratislave. Podľa neho platí, že všetko s mierou. Deti by mali športovať hlavne pre zábavu. Ak sa hýbeme, zlepšuje nám to aj mozgovú kapacitu. Cieľom je mať celoživotné pohybové kompetencie (pohybovú gramotnosť).
Doc. Mgr. Marián Vanderka, PhD. (1972), je dekanom na Fakulte telesnej výchovy a športu (FTVŠ) Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1994 promoval na FTVŠ UK, v odbore Telesná výchova – trénerstvo, špecializácia Atletika. V roku 1998 získal titul PhD. v odbore Športová kinantropológia. V rokoch 1997 – 2008 pôsobil ako odborný asistent na katedre atletiky, v rokoch 2009 – 2018 bol docentom v odbore Športová edukológia a od 1. 4. 2018 pôsobí vo funkcii profesora. 4. 12. 2017 úspešne inauguroval za profesora pred Vedeckou radou UK. Je členom metodickej komisie Slovenského atletického zväzu. Od roku 2015 je predsedom komisie pre štátne záverečné skúšky FTVŠ UK. Od roku 2016 je členom Výkonného výboru SOV. V roku 2015 bol členom pracovnej skupiny, ktorá sa podieľala na tvorbe Zákona o športe a príslušnej vyhlášky upravujúcej vzdelávanie v športe. Ako pretekár sa dlhodobo zúčastňoval vo viacerých športoch na úrovni OH a MS v atletike, boboch a frisbee ultimate. Bol viacnásobným majstrom SR v atletických šprintoch. Ako tréner sa spolupodieľal na výchove reprezentantov a majstrov SR v oblasti kondičnej prípravy vo vrcholovom športe vo futbale, tenise, športovom lezení, volejbale, basketbale a iných.
Z prednášky spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj:
http://www.dukonline.sk/2018_prednaska_7
Zdroj foto: Divadlo Aréna a z archívu prof. M. Vanderku