Mäsožravosť v rastlinách predstavuje zaujímavý príklad adaptácie na biotopy chudobné na živiny a vznikla samostatne v niekoľkých rodoch angiospermov. Mäsožravý syndróm zahŕňal vývoj rôznych morfologických znakov spojených s prilákaním, zachytením a rozkladom koristi niekoľkými typmi špecializovaných pascí. Samotná korisť tak predstavuje hlavný dodatočný zdroj živín pre mäsožravé rastliny. Najmä dusík, fosfor a síra sa získavajú z komplexných látok v tráviacich tekutinách, ktoré sú vylučované do pascí špecializovanými žľazami rôznej štrukturálnej zložitosti.
Novou úlohou β-1,3-glukanáz v rámci tohto typu rastlín sa zaoberal výskumný tím v zložení: Jaroslav Michalko, Peter Socha, Patrik Mészáros, Alžbeta Blehová, Jana Libantová, Jana Moravčíková a Ildikó Matušíková. „Mäsožravosť sa vyvinula ako adaptačná stratégia pre prostredie s nízkym obsahom živín. Vďaka špecializovaným pascám môžu mäsožravé rastliny získať živiny z rôznych heterotrofických zdrojov, ako je napríklad malý hmyz. Trávenie v pascách vyžaduje koordinované pôsobenie niekoľkých hydrolytických enzýmov, ktoré rozkladajú komplexné látky na jednoduché absorbovateľné živiny. Medzi týmito látkami boli v tráviacej tekutine niektorých druhov mäsožravcov identifikované viaceré proteíny súvisiace s patogenézou, vrátane β-1,3-glukanáz,“ uvádzajú odborníci.
V rámci ich výskumu sa ukázalo, že v tráviacej tekutine hmyzožravej rosičky okrúhlolistej (Drosera rotundifolia, L.) je prítomná jedna kyslá endo-β-1,3-glukanáza s veľkosťou približne 50 kDa. Enzým je indukovateľný komplexným rastlinným β-glukánom laminarínom, z ktorého sa uvoľňujú jednoduché sacharidy, ak sa dodávajú do listov ako substrát. Okrem toho tenkovrstvová chromatografia tráviacich výlučkov ukázala, že najjednoduchšie produkty degradácie (najmä glukózy) sú prevzaté do listov.
„Tieto výsledky po prvýkrát poukazujú na zapojenie β-1,3-glukanáz do trávenia mäsožravých rastlín a demonštrujú vychytávanie zlúčenín na báze sacharidov pomocou pascí. Takáto stratégia by mohla umožniť rastline využívať iné druhy zdrojov výživy, napríklad peľové zrná, spóry húb alebo detritus z prostredia,“ konštatoval tím odborníkov.
Informácie poskytla: Ildikó Matušíková, PhD., Katedra ekochémie a rádiológie, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ