Modelovanie transportu vlhkosti a tepla pórovitými stavebnými materiálmi je cieľom projektu Ing. Kataríny Hellovej zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (STU). Súčasťou výskumu bude sledovanie fyzikálnych a tepelno-technických vlastností rôznych pórovitých materiálov. Z tepelno-technických vlastností to bude predovšetkým súčiniteľ tepelnej vodivosti λ.
Ďalšou časťou výskumu bude uloženie a sledovanie vzoriek v klimatickej komore. „V súčasnosti simulačné nástroje pri zadefinovaných okrajových podmienkach umožňujú predpovedať budúce správanie jednotlivých materiálov či konštrukcií s veľkou presnosťou. Tá umožňuje rýchle získavanie potrebných informácií o transporte vlhkosti bez manipulácie so vzorkami a v rôznych časových intervaloch. Vďaka získaným výsledkom je možné stanoviť relatívne jednoducho parametre, ktoré majú zásadný vplyv na tepelno-technické charakteristiky stavebných materiálov, hlavne na súčiniteľ tepelnej vodivosti λ,“ uviedla Ing. Katarína Hellová.
Cieľom projektu je overenie a stanovenie fyzikálnych a teplo-technických vlastností rôznych pórovitých materiálov, tiež sledovanie a modelovanie transportu vlhkosti a tepla v týchto materiáloch a ich porovnanie. „Nakoľko ide aj o ekologické materiály, ktorým sa v súčasnosti prikladá veľký význam, považujem túto tému a výskum za aktuálny a výsledky bude možné využiť pri výbere vhodných stavebných materiálov v praxi. Momentálne sa nachádzame v situácii, kedy sa v stavebníctve používa stále viac ekologických a obnoviteľných stavebných materiálov, čo má pozitívny dopad na životné prostredie, kvalitu bývania, ako aj ušetrené financie,“ hovorí autorka projektu.
Konopné vlákno má podľa nej jedinečnú schopnosť absorbovať vlhkosť a opätovne ju uvoľňovať do interiéru. Je odolné voči krátkodobému vlhnutiu a starnutiu, má dobré difúzne vlastnosti, ktoré zaručujú automatické vyrovnávanie vlhkosti. Drevovláknité dosky neobsahujú žiadne zdraviu škodlivé látky, je možné ich bezpečne recyklovať. Pri vlhkosti až 20 % je takáto doska funkčná a tvarovo stála.
V prípade slamy je dokázané, že existuje kritická hodnota – relatívna vlhkosť prostredia, pri ktorej slamená hmota začína hniť, t. j. do 98 % relatívnej hmotnosti. Celulóza využíva recyklovanú surovinu, má dobré tepelnoizolačné a zvukovo-izolačné vlastnosti, je difúzne priepustná, dobre reguluje vlhkosť a má dlhší fázový posun. Ľan – to je 100 % obnoviteľná surovina, rovnako má veľmi dobré tepelnoizolačné a zvukovo-izolačné vlastnosti, je odolný voči škodcom, hmyzu a plesniam, lebo neobsahuje zvieracie bielkoviny. Ľan má dobré difúzne vlastnosti a môže bez následkov prijímať vlhkosť. Ovčia vlna má vysokú schopnosť pohlcovať vlhkosť (až do 1/3 vlastnej váhy), čím zabraňuje kondenzácii, reguluje vlhkosť vzduchu a vytvára zdravú klímu v miestnosti. Ako prírodné vlákno reaguje na zmenu podmienok, v lete sa uvoľňovaním vlhkosti z vlny stena ochladzuje a v zime naopak absorbovaním vlhkosti uvoľňuje teplo.
Výskumná práca Ing. Kataríny Hellovej sa bude skladať z dvoch hlavných častí:
1. Overovanie fyzikálnych vlastností – fáza za pomoci firiem, ktoré dodali vzorky materiálov – Tepore s. r. o., Izoleko s. r. o. a Knauf Insulation s. r. o. Na týchto vzorkách vykoná realizačný tím merania niektorých fyzikálnych a tepelno-technických vlastností. Následne sa tieto vzorky uložia do klimakomory po dobu jedného roka, kde budú podliehať simulovaným teplotným a vlhkostným podmienkam. Konkrétne pôjde o sorpciu, desorpciu a o sledovanie súčiniteľa tepelnej vodivosti pri zmenách vlhkosti.
2. Po ukončení simulácie sa spracujú výsledky. Vykonanými meraniami bude overená vhodnosť zabudovania týchto materiálov.
Projekt Modelovanie transportu vlhkosti a tepla pórovitými stavebnými materiálmi patrí medzi projekty, ktorým bol udelený grant STU.
*********************************************
Rektor STU Robert Redhammer udeľoval granty mladým vedcom už po 9. raz. Každý z podporených mladých vedcov získal príspevok vo výške tisíc eur. Odovzdávanie grantov sa uskutočnilo v Aule D. Ilkoviča začiatkom mája 2018. Granty si prevzali mladí vedci zo všetkých fakúlt Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, najsilnejšie zastúpenie má Stavebná fakulta (SvF) či Fakulta chemickej a potravinárskej technológie (FCHPT).
Rektor STU Robert Redhammer vysvetlil, že univerzitný grantový program pre mladých je „školou“ písania úspešných projektov a vyzýva riešiteľov, aby sa postupne uchádzali o národné a medzinárodné granty a nadväzovali kontakty s výskumnými kolektívmi v zahraničí. Na tento grantový program nadväzuje na STU ďalší pre skúsenejších vedcov – Grantový program na podporu excelentných tímov mladých výskumníkov. STU finančne odmeňuje aj najlepšie vedecké publikácie a aj tímy, ktoré sa zapájajú do medzinárodných konzorcií a uchádzajú sa o medzinárodné granty.
Odborný garant textu a fotografie poskytla: Ing. Katarína Hellová zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ