Hĺbkové spoznávanie naozaj zaujímavej časti Slovenska sľubuje Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi a k tomu prislúchajúci kaštieľ v Markušovciach. Odporúčame vám ho navštíviť v rámci série Kam za vedou.
Výstavba Markušovského kaštieľa spadá do roku 1643 a viaže sa k menu František Mariássy, ktorý ho dal postaviť v renesančnom slohu. Rokoková prestavba je z rokov 1770 – 1775, kedy sa stal majiteľom Wolfgang – Farkaš Máriássy. V 50. rokoch 20. storočia bol kaštieľ upravený pre účely múzea. Návštevníkov isto zaujme Expozícia historického nábytku, ktorá bola verejnosti sprístupnená po rozsiahlej rekonštrukcii v rokoch 1983 – 1994.
Jej ťažiskom je nábytkový fond múzea, pochádzajúci z kaštieľa v Hodkovciach a markušovského kaštieľa. Cieľom expozície je poukázať na vývoj a typové zastúpenie nábytkového umenia a interiérových doplnkov, chronologicky usporiadaných od 17. storočia až po začiatok 20. storočia. Staršie obdobie, ktoré predstavujú sólo kusy z obdobia klasicizmu, empíru a biedermeieru, je inštalované na poschodí.
Mladšie obdobie, ktoré predstavujú historizmy, je zastúpené na prízemí. Svoje miesto tu má aj secesia. Historický nábytok je doplnený ukážkami umeleckej histórie, remesiel, predmetov úžitkového umenia. Zaujímavé sú zbierky skla, porcelánu, ukážky dobového odievania, súbor zrkadiel, hodín, historických zbraní, ako aj ucelené zostavy – Csákyovská zasadacia sieň z roku 1884 s rodokmeňom, poľovnícky salónik z roku 1875 a pod.
Osobitnou kapitolou je obrazový fond inštalovaný ako doplnkový materiál formou exponátov alebo cyklov. Sú tu zastúpené diela významných maliarov ako J. Rombauer, J. Czauczik, J. J. Stunder a ich portrétna tvorba. Zaujímavé sú cykly – tzv. Alegórie zmyslov z 18. storočia, cyklus obrazov s poľovníckou tematikou z 18. storočia a ďalšie. Okolie kaštieľa je upravené na francúzsky park s tromi stupňovitými terasami. Na poslednej z nich stojí letohrádok Dardanely.
Múzeum Spiša sa nachádza priamo v Spišskej Novej Vsi. Od roku 1954 sídli v historickej budove bývalej stredovekej radnice. Architektonicky najzaujímavejšia pamiatka mesta je situovaná na severnej strane najdlhšieho šošovkovitého námestia v Európe oproti farskému kostolu s najvyššou vežou na Slovensku. Dnešnú podobu dostala táto budova po prestavbe v roku 1765. Fasádu zdobí rokoková štuková výzdoba šiestich kartuší znázorňujúcich vlastnosti, aké by mal mať mešťanosta.
V Múzeu Spiša v Spišskej Novej Vsi je inštalovaná expozícia prírody a histórie Spiša. Nájdete tu:
Národný Park Slovenský raj
Jedno z najhodnotnejších prírodných území Slovenska. Typické krasové územie Západných Karpát charakteristické geomorfologickou mnohotvárnosťou, pestrou geologickou stavbou, druhovou rôznorodosťou flóry a fauny. Na území Slovenského raja je zaevidovaných: 69 jaskýň, prístupná pre verejnosť je len Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá bola v roku 2 000 zapísaná do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO – 930 vyšších druhov rastlín – 4 000 druhov bezstavovcov – 200 druhov stavovcov.
Volovské vrchy
Prírodné hodnoty, výskyt nerastov a ťažba rúd mali pre obyvateľov regiónu veľký hospodársky význam. Je to zachovalé prírodné územie s výskytom mnohých druhov chránených živočíchov a rastlín. Expozícia prezentuje nižšie a vyššie rastliny, zoologické preparáty horských a lesných druhov živočíchov, základné typy hornín a vzorky minerálov, ktoré sú rudami Cu, Fe, Hg, Au, Ag.
Hornádska kotlina a Levočské vrchy
Územie najviac poznačené ľudskou činnosťou. Prírodne najhodnotnejšiu časť územia tvoria travertínové kopy okolia Spišského Podhradia, ktoré boli pre svoju jedinečnosť vyhlásené za národné prírodné rezervácie – Dreveník, Sivá Brada, národné prírodné pamiatky – Spišský hradný vrch a prírodné pamiatky – Ostrá hora, Sobotisko.
Paleontológia
Najnovšia časť expozície (1993) predstavuje jedinečné paleontologické nálezy z regiónu. Zo 165 kusov vystavených exponátov najvýznamnejšie sú skameneliny mastodonta Mammut borsoni (Hays, 1834), výliatok korytnačky močiarnej Emys orbicularis, skameneliny permskej flóry rod Cordaitopsida, medveď jaskynný Ursus spelaeus.
Archeológia
598 ks archeologických zbierok (nástroje, užité umelecké predmety, náradia, šperky ) dokumentujú vývoj ľudskej spoločnosti v regióne od doby kamennej po stredovek.
Baníctvo
Stáročia ovplyvňovalo hospodársky a kultúrny život v regióne. Ukážky banských nástrojov, meracích prístrojov, osvetľovacie telesá a pod. približujú túto časť histórie.
Samotné múzeum vzniklo 7. 5. 1951 rozhodnutím Rady ONV v Spišskej Novej Vsi. Názvy múzea sa v priebehu jeho existencie menili: 1951 – Okresné vlastivedné múzeum, 1955 – Vlastivedné múzeum, 1971 – Vlastivedné múzeum Spiša s galériou, 1984 – Vlastivedné múzeum, 1996 – Spišské múzeum v Spišskej Novej Vsi, 1997 – Múzeum Spiša. V priebehu existencie múzea sa menili aj jeho expozície. Súčasná Expozícia prírody a histórie regiónu Spiš bola inštalovaná v roku 1992. Poskytuje návštevníkovi geografické, geologické, paleontologické, botanické a zoologické charakteristiky orografických celkov: Slovenský raj, Spišskogemerské rudohorie, Hornádska kotlina a Levočské vrchy, pričom v každej časti sú prezentované i špecifiká, zvláštnosti a jedinečnosti prírody predstavovaného územia. Históriu regiónu prezentujú exponáty zbierkových fondov z archeológie, baníctva a remesiel.
Zdroj informácií a fotografií:
http://www.muzeumspisa.com/indexsj.php
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ