Pavúky počas spánku pohybujú očami a šklbú svalmi, čo je správanie podobné fáze REM medzi ľuďmi a inými stavovcami.
Pavúky majú, podobne ako ľudia, odlišné fázy spánku. Zdroj: iStock/Pavel Abramov
Vedci zistili, že pavúky majú, podobne ako ľudia, odlišné fázy spánku a stavu REM (rapid eye movement, rýchle pohyby očí) . Výskumníci z Bonnského inštitútu organizmickej biológie na Univerzite v Bonne študovali austrálskeho skákajúceho pavúka Portia fimbriata, pozoruhodne inteligentného lovca známeho sofistikovanými stratégiami. Nahrávaním pavúkov počas niekoľkých dní a nocí vedci našli jasné dôkazy o regulovanom spánku vrátane fázy podobnej REM, ktorá sa vyznačuje pohybmi očí a svalovými zášklbmi.
Drobný pavúk s pozoruhodnými loveckými schopnosťami
Zistenia poskytujú prvé komplexné experimentálne potvrdenie, že pavúky prežívajú skutočný regulovaný spánok, čiže nie sú jednoducho neaktívne. Správy vyvolávajú zaujímavé otázky o tom, ako sa spánok vyvíjal a či živočíchy s veľmi odlišnými nervovými sústavami môžu mať niektoré z jeho základných čŕt.
Austrálsky pavúk Portia fimbriata je v dospelosti veľký ako eurová minca, no jeho lovecké schopnosti sú mimoriadne zaujímavé. Na rozdiel od iných pavúkov, ktoré primárne lovia hmyz, členovia tohto rodu sa špecializujú na lov iných pavúkov! Na chytenie koristi používajú sofistikované stratégie vrátane napodobňovania vibrácií vytváraných zápasiacim hmyzom uviaznutým v pavučinách.
Klamlivé signály nalákajú pavúky tkajúce siete na to, čo sa zdá byť ľahkou korisťou. Zložité správanie naznačuje, že tieto pavúky majú nezvyčajnú schopnosť učenia sa, vďaka čomu sú cennými subjektmi na skúmanie vzťahu medzi spánkom, funkciou nervovej sústavy a kogníciou.
Dve odlišné štádiá spánku pavúkov
Vedci zdôrazňujú, že identifikácia pohybov podobných REM fáze nepreukazuje, či pavúky snívajú. Tento objav však poskytuje dôležitý dôkaz, že spánok živočíchov je komplexnejší, než sa doteraz predpokladalo.
Aby tím mohol študovať spánkové správanie pavúkov, umiestnil ich do plastových misiek s priemerom 12 centimetrov. Sledoval ich v rôznych svetelných podmienkach, aby preskúmal ich denné cykly aktivity a odpočinku.
Infračervené kamery umožnili vedcom pozorovať pavúky počas celej noci bez denného svetla. Detailné záznamy zachytili ich spánkové polohy, obdobia tichého odpočinku a epizódy pohybu podobného REM.
Tím tiež vykonal experimenty, aby zistil, či pavúky skutočne spali a nie iba nehybne stáli. Pomocou zvukových stimulov vedci merali, ako rýchlo pavúky reagovali na vyrušenie. Tieto testy pomohli odlíšiť spánok od bežnej nečinnosti.
Ďalšia dôležitá časť vyšetrovania zahŕňala spánkovú depriváciu. Vedci skúmali, či pavúky kompenzujú prerušený spánok predĺžením nasledujúceho spánku.
Pozorovania správania a experimentálne testy spoločne poskytli silný dôkaz, že skúmaný druh pavúka prežíva regulovaný spánok s odlišnými štádiami.
Štúdium spánku pavúkov prinieslo nezvyčajné výzvy
Určiť, či pavúk skutočne spí, je značne komplikovanejšie ako pozorovanie spiaceho človeka. Keďže pavúky vnímajú svoje okolie inak ako ľudia, vedci museli najprv identifikovať zvukový stimul, ktorý by počas ich experimentov vyvolal konzistentnú reakciu. Museli sa vyvarovať predpokladu, že pozorované pohyby očí a zášklby svalov nevyhnutne predstavujú rovnaké procesy, aké vidíme počas ľudského REM spánku.
Jedným z hlavných obmedzení bolo, že výskumníci nemohli merať mozgovú aktivitu pavúkov. Namiesto toho sa spoliehali výhradne na starostlivo zdokumentované správanie, aby identifikovali rôzne stavy spánku.
Nečakané odhalenia o evolúcii pavúkov
Tento objav prináša dôsledky, ktoré siahajú ďaleko za hranicu existencie pavúkov. Väčšina vedeckých poznatkov o spánku pochádza zo štúdia stavovcov, najmä cicavcov a vtákov. Objavenie porovnateľných znakov spánku pri živočíchoch s radikálne odlišnou nervovou sústavou by mohlo pomôcť výskumníkom pochopiť, kedy a prečo sa vyvinuli rôzne typy spánku.
Výsledky otvárajú nové možnosti v behaviorálnej vede, neurovede a chronobiológii, teda štúdiu biologických rytmov. Aj vďaka skúmaniu spánku v širšom spektre živočíchov by vedci mohli identifikovať znaky, ktoré sú spoločné pre viaceré druhy, a odhaliť základné biologické funkcie, ktorým mohol spánok slúžiť na začiatku evolučnej histórie.
Výskumníci tvrdia, že budúce skúmania by mali prekročiť rámec tradične študovaných živočíchov a zahrnúť druhy s nezvyčajnými adaptáciami alebo oveľa jednoduchšími nervovými sústavami. Porovnania by mohli odhaliť, či sú určité mechanizmy spánku rozšírené v celej živočíšnej ríši alebo sa vyvinuli nezávisle v rôznych evolučných líniách.
Aj po desaťročiach intenzívneho výskumu zostáva mnoho základných otázok o spánku nezodpovedaných vrátane dôležitých záhad obklopujúcich ľudský spánok.
Môžeme zistiť, čo sa deje v mozgoch spiaceho hmyzu
Tím z Univerzity v Bonne teraz rozširuje svoj výskum s cieľom preskúmať, ako sa spánok, najmä spánok podobný REM, líši pri rôznych druhoch pavúkov. Vedci porovnávajú pavúky spiace v prirodzenom prostredí s tými, ktoré pozorujú v laboratóriách, aby určili, ako okolie ovplyvňuje ich správanie.
Rovnako sa snažia preskúmať vzťah medzi spánkom a kognitívnymi schopnosťami pavúkov. Výskumníci chcú pochopiť, čo sa deje v mozgu pavúkov a hmyzu počas spánku a či rôzne fázy spánku prispievajú k učeniu sa a iným mentálnym procesom.
Environmentálne zmeny sa tiež stávajú dôležitým stredobodom záujmu. Tím plánuje preskúmať, ako môže zmena klímy a ľudské aktivity, najmä umelé osvetlenie v noci, zasahovať do spánkových vzorcov pavúkov a iných článkonožcov.
Zdroj: Proceedings of the National Academy of Sciences
(RR)






