V Číne a v USA sa v rámci klinických štúdií používajú orgány geneticky modifikovaných ošípaných.
Transplantácia obličiek a pečene z prasaťa v rámci jedného zákroku je ojedinelý prípad. Zdroj: iStock/Jacob Wackerhausen
53-ročný muž v stave klinickej smrti sa stal prvým človekom, ktorému transplantovali orgány geneticky modifikovaného prasaťa, a to dve obličky a celú pečeň. Funkciu transplantovaných orgánov tohto muža udržiavali takmer päť dní a podľa štúdie uverejnenej v časopise Med sa počas prvých 24 hodín nevyskytli žiadne príznaky odmietnutia orgánov.
Väčšina zákrokov, pri ktorých sa orgán z prasaťa transplantuje človeku – známa ako xenotransplantácia –, zahŕňa iba jeden orgán. V minulosti transplantovali niekoľkým ľuďom orgány z prasiat vrátane sŕdc, obličiek, častí pečene a pľúc. Až doteraz človeku transplantovali len časti prasacej pečene.
Najnovší zákrok v Druhej pridruženej nemocnici Guangxi Medical University v čínskom meste Nan-ning bol jedinečný v tom, že išlo o transplantáciu viacerých orgánov naraz, čo je oveľa zložitejšie. Zákrok viedol Sü-jung Sun, klinický vedec v Druhej pridruženej nemocnici Guangxi Medical University v čínskom meste Nan-ning.
Objav môže pomôcť aj s vývojom nových liekov
Navyše transplantácia obličiek a pečene z prasaťa v rámci jedného zákroku je takisto ojedinelá. Leonardo Riella, lekár a vedec zo Všeobecnej nemocnice v Massachusetts v Bostone, v roku 2024 viedol tím, ktorý ako prvý transplantoval prasaciu obličku živému človeku. Transplantácia viacerých orgánov je zložitejšia než transplantácia jedného orgánu, pretože zákroky trvajú dlhšie, čo zvyšuje riziko komplikácií, a ľudia, ktorí potrebujú transplantáciu viacerých orgánov, majú často vážnejšie ochorenia.
Aj vďaka tejto štúdii vieme, že xenotransplantácie viacerých orgánov sú možné. Transplantácie viacerých orgánov sa už vykonávajú s ľudskými orgánmi, avšak stále máme nedostatok darcov. Presne preto výskumné tímy skúmajú transplantácie orgánov z ošípaných.
Muž, ktorému boli transplantované orgány z prasaťa, trpel ťažkou chronickou chorobou obličiek a krvácaním do mozgu ešte pred tým, ako lekári potvrdili zlyhanie mozgu. Jeho pečeň bola zdravá, a tak ju transplantovali ďalšiemu pacientovi.
Genóm orgánov šesťkrát upravili, pridali do nich tri ľudské gény, aby znížili riziko problémov so zrážanlivosťou krvi, a zároveň odstránili tri prasacie gény, aby predišli ich odmietnutiu v ľudskom tele.
Tím uvádza, že do 19 hodín po transplantácii začala prasacia pečeň vylučovať žlč a vykazovala známky normálnej funkcie. Hladiny odpadových produktov kreatinínu a močoviny – ktoré boli zvýšené pre jeho ochorenie obličiek – sa mužovi po transplantácii bravčových obličiek vrátili do normálu, čo naznačuje, že aj tie fungovali.
Avšak 36 hodín po operácii začalo telo orgány odmietať. Napríklad prasacie bunky v pečeni a obličkách boli postupne nahrádzané ľudskými bunkami, čo napovedá, že imunitný systém muža zistil, že orgány sú cudzie. V prasacej pečeni tiež začalo postupne odumierať tkanivo.
Autori pozorovali, že transplantované orgány mali zvýšené hladiny jedného typu zápalových buniek. To naznačuje, že tieto bunky by mohli prispieť pri objavovaní liekov na zníženie rizika dlhodobého odmietnutia orgánov.
Leonarado Riella, lekár, ktorý viedol prvú transplantáciu prasacej pečene, si myslí, že xenotransplantácie viacerých orgánov sa v najbližšej budúcnosti pravdepodobne nestanú bežnou praxou, pretože sú komplikované a rizikové. Tvrdí však, že tento postup by mohol pomôcť ľuďom s pečeňovým zlyhaním, ktoré môže spôsobiť aj zlyhanie obličiek.
Sü-jung Sun je presvedčený, že spolu so svojím tímom musí vykonať ďalšie zákroky podobného druhu, než budú môcť operovať živých ľudí. Doktori musia takisto potvrdiť, že neexistuje riziko nakazenia sa vírusmi alebo baktériami z prasacích orgánov.
Zdroj: Nature
(RR)
