Psychologička Magdalena Adamus: Šírenie konšpirácií môže vyvolať finančnú úzkosť a zhoršiť naše finančné pohodlie

Vo všeobecnosti platí, že ľudia, ktorí sa viac stresujú, zažívajú finančnú úzkosť oveľa častejšie.

Peniaze nám môžu spôsobovať stres, ba dokonca až depresívne príznaky. Ak sa obávame, že máme nedostatok finančných prostriedkov a že nevyžijeme do konca mesiaca, časom môžeme pociťovať finančnú úzkosť.

Dáta z minulého roka ukazujú, že takmer každý piaty Slovák je vo finančnom strese. Ide najmä o rodiny v produktívnom veku, ktoré majú dlhy, vysoké výdavky a nízku alebo žiadnu finančnú rezervu. „Vieme, že niektorí ľudia majú vyššiu tendenciu pociťovať úzkosť vo všeobecnosti, pociťujú väčšie obavy zo života, ktoré sa prejavujú aj v oblasti financií. Ľudí, ktorí sa viac stresujú, trápia aj financie,“ vysvetlila odborníčka na finančnú úzkosť, výskumníčka Magdalena Adamus, ktorá prezradila, ako zistíme, či máme finančnú úzkosť a čo nám pomôže sa jej zbaviť.

Čo je finančná úzkosť?

Úzkosť vo všeobecnosti je typ vrodenej stresovej reakcie väčšinou na neistú situáciu, ktorá nám spôsobí pocity strachu, nepokoja alebo vnútorného napätia. Finančná úzkosť je pretrvávajúci pocit strachu špecificky spojený s hodnotením finančnej situácie. Predstavuje obavy spojené so zvládnutím finančnej situácie, či vieme narábať s peniazmi tak, aby sme všetky naše potreby a potreby rodiny pokryli príjmom.

Až tretina slovenskej populácie pociťuje obavy z toho, či dokáže zaplatiť bežné výdavky. Prečo ide o také vysoké číslo?

Ešte v relatívne stabilnej finančnej situácii pociťovalo finančnú úzkosť veľké množstvo ľudí a ide o dlhodobý problém. Slováci aj napriek dobrým finančným ukazovateľom pociťovali finančnú úzkosť. V celosvetovom kontexte nejde o nič mimoriadne a z psychologického hľadiska poznáme tri hlavné dôvody finančnej úzkosti.

Ide o individuálne faktory, napríklad charakteristiky človeka. Vieme, že niektorí ľudia majú vyššiu tendenciu pociťovať úzkosť vo všeobecnosti, majú väčšie obavy zo života, ktoré sa prejavujú aj v oblasti financií. Ľudí, ktorí sa viac stresujú vo všeobecnosti, trápia aj financie.

Ďalším faktorom je kontext úzkosti – napríklad objektívny príjem, ktorý s finančnou úzkosťou koreluje, ale nie je totožný. Môže sa stať, že osoby s relatívne podobným objektívnym príjmom pociťujú rôzne úrovne finančnej úzkosti. Objektívny príjem ovplyvňujú dlhy, rodinná situácia či zdravotný stav. Situácia pri podobnom príjme a podobných osobnostných charakteristikách môže predstavovať inú záťaž a rozdielnu formu finančnej úzkosti.

Tretím faktorom sú štrukturálne makrofaktory, napríklad veľkosť socioekonomických nerovností v krajine – rozloženie HDP, efektívna funkčnosť a dôveryhodnosť inštitúcií či miera korupcie v krajine.

Ktoré typy ľudí najčastejšie prežívajú finančnú úzkosť? Chudobnejší, vysokopríjmoví obyvatelia alebo stredná vrstva?

Ak osoby s pravidelným vysokým príjmom nezažívajú obavy, že oň rýchlo prídu, do veľkej miery sú chránení pred finančnou úzkosťou. Finančná úzkosť však nie je špecifická len pre chudobných ľudí. Najchudobnejší ľudia často už ani nepociťujú úzkosť, pretože sú zmierení so svojou finančnou situáciou a skôr pociťujú bezmocnosť než neistotu, pretože už neexistuje nádej, ako sa dostať von z finančnej situácie.

Ľudia s vyššími príjmami si, naopak, uvedomujú, že môžu prísť o peniaze, čo ich znepokojuje. Na druhej strane však úzkosť pociťujú aj ľudia s vysokým, ale nepravidelným príjmom, napríklad zamestnanci v kreatívnom priemysle či podnikatelia.

Okrem toho celosvetovo stúpa nezamestnanosť medzi mladými, ktorí majú problém vôbec nájsť svoju prvú prácu. Ľudia, ktorí majú pocit, že ich práca sa dá ľahko nahradiť umelou inteligenciou, pociťujú finančnú úzkosť ohľadom neistoty stability zamestnania, aj keď zarábajú veľmi dobre.

Ktorá veková kategória zamestnancov pociťuje finančnú úzkosť pre obavy zo straty zamestnania spôsobenou nahradením umelou inteligenciou?

Myslím si, že v rôznych krajinách v budúcnosti spôsobia finančnú úzkosť rozličné faktory. Jedna časť zamestnancov bude mať obavy ohľadom nahradenia umelou inteligenciou, mladí ľudia môžu pociťovať úzkosti z neschopnosti nájsť prvú prácu. Nedávny report agentúry Gallup z vyše sto krajín poukazuje na to, že asi tretina populácie každého štátu vníma súčasnú ekonomickú situáciu problematicky.

V bohatších krajinách je však najväčším problémom pre mladých ľudí dostupnosť bývania, ktoré je drahé a nedostupné, čo im spôsobuje finančnú úzkosť. V chudobnejších krajinách sú to zas každodenné výdavky spojené s obživou.

Aké sú prvotné príznaky finančnej úzkosti?

Jedným z prejavov je nepokoj, ktorý môže byť aj fyzický. Finančná úzkosť sa prejavuje neochotou vôbec uvažovať o svojej finančnej situácii, pretože vieme, že sa potom budeme cítiť nepríjemne. Toto predstavuje nebezpečnú situáciu z finančného hľadiska. Optimálne je, keď ma finančná úzkosť motivuje hľadať riešenia, ako zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov. Našťastie sme takúto motiváciu vnímali aj v našom výskume. Ľudia pociťujúci finančnú úzkosť poznajú kroky k zlepšeniu svojej finančnej situácie.

Vnímali ste ochotu týchto ľudí riešiť svoju finančnú úzkosť?

Áno, ale nemáme prístup k reálnemu finančnému správaniu. Na druhej strane sme si všimli, že ľudia pociťujúci finančnú úzkosť sú ochotní ju riešiť.

Môže k finančnej úzkosti viesť aj to, ak si poctivo spravíme každý mesiac finančný prehľad príjmov a výdavkov a máme naše financie pod kontrolou?

Závisí to od našich osobných charakteristík a potreby kontroly, nakoľko je finančný prehľad efektívny. Pokiaľ nám sledovanie našich financií spôsobí dodatočný stres, lepším riešením je finančný poradca, ktorý je v tejto oblasti kompetentnejší.

Na druhej strane by mal mať každý človek aspoň nejakú kontrolu nad svojimi financiami. Neexistuje jedna zlatá cesta vyhovujúca všetkým, ale vždy odporúčam obrátiť sa na ľudí kompetentnejších v oblasti financií.

Čo robiť v prípade, ak má človek nejakú finančnú rezervu na horšie časy, nešetrí peniaze s konkrétnym cieľom a v prípade, že minie značnú časť financií z tejto rezervy, má výčitky svedomia?

Šetrenie tiež nie je optimálnou cestou, ideálnejšie je investovať. Je v poriadku, ak máme na účte rezervu a občas si financie minieme podľa seba, napríklad na dovolenku či väčší nákup a nemáme z toho výčitky. Na druhej strane môže byť osoba, ktorá pri každom menšom nákupe pociťuje výčitky v zmysle, že by nemala míňať na seba, ale skôr sporiť či investovať. Toto už nie je správne. Je dôležité nájsť takú efektívnu cestu, ktorá nám najviac vyhovuje. Podstatné je reflektovať, či mi spôsob narábania s financiami nespôsobí dodatočné emočné napätie. Ak áno, ide o problém.

Aké je najhoršie štádium finančnej úzkosti?

Výsledky ukazujú, že ide najmä o zhoršujúci sa zdravotný stav, nielen fyzický, ale aj mentálny. Na druhej strane sa finančná úzkosť spája aj s mentálnymi problémami a ovplyvňuje životnú pohodu. Rovnako môže spôsobovať depresiu, riziko užívania návykových látok, taktiež zvyšuje mieru rozvodovosti.

Najhorším dôsledkom sú však samovražedné myšlienky. Psychologický výskum ukázal, že finančne úzkostní ľudia môžu mať v najťažšom štádiu depresívne stavy, ktoré si vyžadujú pomoc odborníka.

Môže sa finančná úzkosť prenášať aj z generácie na generáciu?

Finančná chudoba sa generačne prenáša, a keďže úzko súvisí s finančnou úzkosťou, tak aj tá sa prenáša z rodičov na potomkov. Od našich rodičov sa učíme narábať s financiami. Ak si aj myslíme, že je niečo neefektívne, máme tendenciu prevziať tento vzorec a až po odskúšaní zistíme, že nebol správny.

Preto je dôležité zaradiť finančnú gramotnosť do školského kurikula, pretože môže zmierniť vplyv negatívnych príkladov z domácností a pomôcť mladým ľuďom v budúcnosti vyhnúť sa finančnej úzkosti a lepšie manažovať ich finančnú situáciu. Pochopenie ekonomických mechanizmov nám dovolí lepšie sa orientovať, preto negatívne pocity spojené s financiami môžu byť zmiernené.

Dokáže sa človek úplne dostať z finančnej úzkosti alebo stále môže spadnúť do rovnakého negatívneho vzorca ako v minulosti?

Áno, vždy sa to môže stať. Človek s vysokou tendenciou byť úzkostným môže ľahko dostať tento stav aj vo finančnej oblasti. Rovnako môže opäť spadnúť do roviny finančnej úzkosti z minulosti aj napriek dobrej a stabilnej finančnej situácii. Postačí úplne malá zmena, napríklad negatívna udalosť v rodine a opäť sme v tom istom kruhu.

Akými spôsobmi vieme predísť finančnej úzkosti?

Ide o zložitý problém, ktorý podmieňujú individuálne, štrukturálne a situačné faktory. Preto by sme si mali byť vedomí toho, že niekedy sú mnohé veci ohľadom finančnej situácie mimo našej kontroly. Finančnú úzkosť považujeme sa iracionálnu, avšak ide o našu reakciu, občas aj racionálnu a opodstatnenú, s ktorou dokážeme pracovať. Dôležité je uvedomiť si, že nikdy nebudeme mať pod kontrolou úplne všetko.

Základom je pochopenie, že na ekonomický cyklus a hospodársku situáciu v krajine nemáme veľký dosah. Samozrejme, môžeme ju ovplyvniť voľbami, ale z veľkej časti tieto faktory nemáme pod kontrolou. Dôležité nie je to, či pociťujeme úzkosť, ale ako s ňou budeme pracovať. Preto by sme mali adaptívne reagovať na úzkostné stavy – vyhľadať odborníka, zhodnotiť svoju situáciu a psychický stav, zistiť, čo môžeme spraviť pre zlepšenie situácie.

Dôležité je zvyšovať našu odolnosť voči negatívnym finančným výzvam a zmieriť sa s tým, že sa v našom živote určite vyskytnú.

Pozorovali ste, že dlhodobá finančná úzkosť v spoločnosti vedie k viere v konšpiračné teórie a k polarizácii spoločnosti. Ako to všetko spolu súvisí?

Vo výskume sme predpokladali, že ľudia s vyššou finančnou úzkosťou budú mať tendenciu viac veriť konšpiračným teóriám. Keďže sme však mali k dispozícii len korelačné dáta, táto hypotéza sa nám potvrdila.

Miera konšpiračných presvedčení a vyššia miera finančnej úzkosti so sebou korelovali, pričom osoby s väčšou finančnou úzkosťou menej dôverovali štátnym inštitúciám. Predpokladali sme, že toto všetko spôsobí vyššiu mieru konšpiračných presvedčení.

Mnohé predošlé výskumy ukazujú, že objektívny príjem súvisí s vierou v konšpiračné teórie. Ak je náš subjektívny pocit dôležitejší, mali by sme mať vyššiu mieru finančnej úzkosti.

Lenže nedokázali sme určiť smer tohto vzťahu ani závery výskumu. Preto sme vo výskume pokračovali a opakovane sme sa tých istých participantov pýtali rovnaké otázky. To nám dovolilo sledovať, ako sa mení pocit finančnej úzkosti a viera v konšpiračné teórie za dlhšie časové obdobie.

Predpokladali sme, že spúšťačom viery v konšpiračné teórie je práve finančná úzkosť. Náš výskum však dokazuje pravý opak. Osoby s vyššou mierou viery v konšpiračné presvedčenia mali neskôr vyššiu mieru finančnej úzkosti. To znamená, že hodnotenie finančnej situácie jednotlivca je skôr ovplyvnené konšpiračnými presvedčeniami, nie naopak, ako sme predpokladali.

To ukazuje, že šírenie a vnímanie konšpiračných teórií môže spôsobovať finančnú úzkosť a zhoršuje naše finančné pohodlie. Vzhľadom na dosahy finančnej úzkosti na naše zdravie je to veľký problém, lebo aj hodnotenie finančnej situácie, či už jednotlivcov, alebo celej krajiny, najviac ovplyvňuje volebnú účasť a preferencie.

Aké volebné preferencie ste pozorovali u osôb s finančnou úzkosťou?

Na to neviem odpovedať, k dispozícii máme iba dáta, ktoré ukazujú, že osoby veriace konšpiračným teóriám štatisticky častejšie vo voľbách uprednostňujú populistické strany.

Máte nejaké rady, ako sa zbaviť finančnej úzkosti?

Určite funguje zmierenie sa s nepredvídateľnou realitou a akceptovať to, že nedokážeme ovplyvniť úplne všetko. Najdôležitejšie je vyhľadať pomoc. Ak nezvládame našu príliš komplikovanú finančnú situáciu, mali by sme si uvedomiť, že v nej nie sme sami a je v poriadku vyhľadať odborníka.

Zdroj: Peniaze

(RR)