Slovenskí vedeckí pracovníci zo sveta, ale aj z našich výskumných inštitúcií dnes zaplnili Aulu SAV na bratislavskej Patrónke, aby spolu diskutovali o budúcnosti vedy na Slovensku, o odlive mozgov do zahraničia, ale aj o postavení vedca na Slovensku a v zahraničí. Predvianočné stretnutie zorganizovala Slovenská akadémia vied a platforma zijemvedu.sk. Slovensko už dlhodobo pociťuje nezáujem mladých ľudí robiť vedu doma a mnohí odchádzajú do zahraničia a výsledky ich práce zostávajú v cudzine.
Predseda akadémie vied Pavol Šajgalík v úvode stretnutia privítal všetkých prítomných hostí a vyjadril potešenie nad tým, že sa v predvianočnom období registrovalo na toto podujatie takmer 200 hostí, ktorí diskutovali o možnostiach neustále posúvať vedu a výskum na Slovensku dopredu.
„SAV sa týmto problémom vážne zaoberá. Pred 4 rokmi sme úspešne podali projekt, ktorý má skratku SASPRO a tento projekt vytvára možnosti pre zahraničných postdoktorandov pracovať na Slovensku za lepších podmienok, ako tu majú bežní vedci. Majú lepší plat, peniaze na výskum, ale prešli hodnotiacim sitom – každý projekt bol precízne vyhodnocovaný, každý z nich musel napísať projekt na 4 roky a tieto projekty boli vyhodnocované medzinárodným panelom, takže nevyberali sme my,“ povedal predseda SAV Pavol Šajgalík.
V programe SASPRO je 38 účastníkov a mnohí z nich by po skončení chceli zostať na Slovensku.
„Pre nás je veľmi potešujúce, že z 38 úspešných žiadateľov o projekt je až 16 Slovákov. Budúcnosť tohto projektu vidíme v úzkej spolupráci aj s Univerzitou Komenského v Bratislave a Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave. Tento rok v septembri sme podali žiadosť o pokračovanie tohto projektu, ale už vo väčšom meradle a chceme tým vytvárať aj protiváhu Brnu, kde nám odchádza veľmi veľa postdoktorandov, lebo sú tam lepšie podmienky,“ dodal Pavol Šajgalík.
Martin Venhart sa v lete tohto roka stal historicky najmladším členom Predsedníctva SAV. Venuje sa oblasti jadrovej fyziky a má množstvo skúseností zo zahraničia, úzko spolupracoval s najväčším laboratóriom časticovej fyziky na svete, s CERN-om.
„Som jeden z príkladov vedca, ktorý sa po dlhodobých pobytoch v zahraničí vrátil späť na Slovensko. Urobil som tak už pred 7 rokmi, keď som nastúpil na oddelenie jadrovej fyziky Fyzikálneho ústavu SAV. Moja motivácia bola v tom, že som práve tento krok vnímal ako obrovskú príležitosť prísť s novou témou a od začiatku vybudovať experimentálnu skupinu, ktorá sa bude zaoberať niečím, čo tu doteraz nebolo. Výsledkom je slovenský experiment, ktorý je v CERN-e, spektrometer Tatra, pod týmto názvom je registrovaný a produkuje veľmi špičkové dáta,“ povedal Martin Venhart, člen predsedníctva SAV.
Ján Mihalík pôsobí na technickej univerzite v Lisabone a venuje sa problematike kontaminantov v ovzduší. Pôsobil v Česku a aj vo Francúzsku a má snahu vrátiť sa raz na Slovensko, no zatiaľ sa nenašli vhodné podmienky, ktoré by ho presvedčili.
„O návrat na Slovensko prejavujem dlhodobý záujem, ale zatiaľ som nenašiel vhodnú príležitosť. Jednoznačne môžem povedať, že platové podmienky sú dva až trikrát lepšie v krajinách, kde som pôsobil. Najmä v Portugalsku cítiť veľkú snahu integrovať sa do európskych výskumných projektov a dobehnúť straty spôsobené najmä finančnou krízou. Negatívom Portugalska je však veľmi odlišný administratívny systém napríklad v porovnaní s Českom a pomerne nejasné pracovné vzťahy,” povedal Ján Mihalík.
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: Vlado Šimíček, SAV
Uverejnila: VČ
