Dunaj a jeho prítoky predstavujú kľúčové migračné trasy pre migrujúce ryby. Mnohé populácie však kriticky ohrozuje ľudská činnosť.
Jesetery, ktoré migrujú niekoľkokrát za život, patria medzi najohrozenejšie skupiny rýb na svete. Zdroj: iStock/Gooddenka
V celom povodí rieky Dunaj žije viac ako sto druhov rýb, medzi nimi aj migrujúce ryby. Migrácia predstavuje komplexný proces, ktorý rybám umožňuje prežiť a rozmnožovať sa. Ryby počas migrácie prekonávajú stovky až tisíce kilometrov, často proti prúdu riek, s cieľom nájsť lepšie podmienky na život, potravu alebo neresenie (rozmnožovanie).
Človek svojou činnosťou výrazne narušil proces migrácie. Výstavbou priehrad vznikli migračné bariéry, ktoré spolu s ďalšími zásahmi (nadmerný rybolov, znečistenie životného prostredia) ohrozujú populácie rýb. Niektoré druhy, ktoré boli bežné pred sto rokmi, už v našich vodách nenájdeme. Príkladom je napríklad vyza veľká (beluga sturgeon). Do polovice 20. storočia migrovala z Čierneho mora až k nám, no v roku 1957 u nás zaznamenali posledného jedinca. Iným druhom vyhynutie hrozí, preto je mimoriadne dôležité vytvárať opatrenia na podporu migrácie rýb.
Urobte si Kvíz: Migrujúce ryby Dunaja
Aké opatrenia pomáhajú v podpore migrácie rýb? Aj tieto informácie prináša Kvíz: Migrujúce ryby Dunaja. Kvíz je realizovaný s finančnou podporou Interreg Program dunajského regiónu, projektu zameraného na koordináciu Prioritnej oblasti 4 (kvalita vôd) Stratégie EÚ pre Dunajský región (DRP-PAC-PA4).
Dunaj, domov mnohých migrujúcich rýb
Dunaj a jeho prítoky predstavujú kľúčové migračné trasy pre migrujúce ryby. Druhá najdlhšia európska rieka je domovom najvýznamnejších populácií jeseterov a ďalších migrujúcich druhov rýb (alózy, mrena severná a podustva severná). Tieto ryby sú z hľadiska dlhého životného cyklu výbornými bioindikátormi celkovej kvality ekologických koridorov. Predovšetkým jesetery ako migranti na dlhé vzdialenosti predstavujú prírodné dedičstvo celého dunajského regiónu. Ich dramatický pokles v posledných desaťročiach, zdokumentovaný dunajskými krajinami a Európskou komisiou, sa stal záležitosťou, ktorá má význam pre celé povodie Dunaja.
Pozrite si
Jesetery
Bulharsko a Rumunsko sú jediné krajiny Európskej únie, kde sa stále vyskytujú životaschopné populácie viacerých druhov jeseterov. Ich pomalá reprodukcia a potreba špecifického miesta na neresenie (neresiská) zvyšujú citlivosť na zásahy človeka.
- jesetery migrujú niekoľkokrát za život,
- dožívajú sa až 100 rokov,
- môžu dorásť do dĺžky 6 metrov,
- počas života vytvoria milióny vajíčok, ktoré poznáme aj ako kaviár.
Dospelé jedince kvôli rozmnožovaniu migrujú proti prúdu riek. Trenie prebieha na čistých, dobre okysličených úsekoch riek s kamienkovým alebo štrkovým dnom.
Jeseter má na tele kostné platničky, má spodné ústa a chvost s horným lalokom dlhším než dolným (heterocerkný chvost). Ústa sú umiestnené na spodnej strane hlavy, nie vpredu ako pri väčšine rýb. Takéto usporiadanie je prispôsobením na život pri dne (bentické prostredie), kde jeseter vyhľadáva a nasáva potravu z dna, napríklad bezstavovce, larvy či malé ryby. Pri ústach má krátke hmatové fúzy (barbely), ktoré mu pomáhajú orientovať sa a nachádzať potravu aj v zakalenej vode.
Populácie jeseterov v minulosti dramaticky klesli pre vytvorenie migračných bariér, ako sú priehrady a vodné elektrárne, lebo ryby potom nie sú schopné migrovať na neresiská alebo krmoviská. Mali by prebiehať aktivity na ich ochranu, inak migračné bariéry spolu s inými zásahmi človeka, ako je nadmerný rybolov, znečisťovanie a deštrukcia habitatov, môžu z dlhodobého hľadiska viesť k vymieraniu druhov.
Zdroj: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Kvíz: Migrujúce ryby Dunaja, Chyť a pusť
(zh)
