Vedci z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach sa podujali prístupnou formou priblížiť verejnosti problematiku gravitačných vĺn, kryo-elektrónovej mikroskopie a mechanizmu biologických hodín. Ide o dlhodobé výskumné témy, do ktorých sú aj oni samotní aktívne zapojení.
Problematiku výskumu, za ktorý boli udelené tohtoročné Nobelove ceny v kategóriách fyzika, chémia a fyziológia alebo medicína, priblížili vedci verejnosti v Košiciach pod názvom Zaostrené na Nobelove ceny 2017 vo štvrtok 7.12., informovala hovorkyňa UPJŠ Mária Hrehová.
Študenti fakulty sa tak mali možnosť oboznamovať s najnovšími výsledkami svetovej vedy a malú ochutnávku z toho prednášatelia ponúkli aj verejnosti, učiteľom a žiakom. Snahou fakulty je prispieť k rozširovaniu obzoru učiteľov prírodovedných predmetov, matematiky a informatiky, z ktorých mnohí sú absolventmi PF UPJŠ v Košiciach. Pre mladých ľudí ide o signál, že aj v regióne sa študujú a skúmajú témy, za ktoré sa udeľujú Nobelove ceny.
Akcia rozšírila ponuku podujatí pre Klub absolventov PF UPJŠ v Košiciach, prostredníctvom ktorej môžu udržiavať kontakt so svojou Alma mater. Prednášky odzneli opakovane aj v piatok v posluchárni prof. Prasličku, kde viac ako 300 stredoškolákov priamo, alebo cez videokonferenčné pripojenie malo možnosť diskutovať na uvedené témy.
Prednáška doc. RNDr. Rudolfa Gálisa, PhD. – Gravitačné okno do vesmíru priblížila výskum, za ktorý bola udelená Nobelova cena za fyziku. Pomocou laserových interferometrov LIGO boli po prvý krát priamo detegované gravitačné vlny, ktorých existenciu pred viac ako 100 rokmi predpovedal Albert Einstein. Priama detekcia gravitačných vĺn tak otvorila úplne nové okno do vesmíru, čo môže mať zásadný dopad na výskum evolúcie hviezd a hviezdnych sústav, ako aj celého vesmíru.
Mgr. Vladimír Komanický, PhD., vo svojej prednáške Kryo-elektrónová mikroskopia – nový nástroj na štúdium biomolekúl objasnil, že vyvinutie kryo-elektrónovej mikroskopie otvorilo dosiaľ nevídané možnosti pri zobrazovaní štruktúry biologických molekúl.
Udelenie tohoročnej Nobelovej ceny za chémiu je príkladom, že pomerne jednoduchá technologická inovácia vie niekedy priniesť vo vede väčší prelom ako objavenie nových javov a procesov. Táto metóda ľudstvu otvára nové horizonty nielen v skúmaní živého sveta naokolo, ale aj v lepšom pochopení nás samých.
Tohtoročná Nobelova cena za fyziológiu a medicínu bola udelená za objav molekulárneho mechanizmu fungovania vnútorných biologických hodín, prítomných vo všetkých živých organizmoch od baktérií až po človeka a za spôsoby ich synchronizácie rytmickými faktormi prostredia. Prof. RNDr. Beňadik Šmajda, CSc., v prednáške na tému Záhada mechanizmu biologických hodín vyriešená vysvetlil, že ich chod určuje priebeh prakticky všetkých fyziologických funkcií organizmu a vytvára tak jednotu časovej organizácie tela a prostredia a že vlastnosti hodín sú geneticky fixované a sú súčasťou genómu každej bunky.
Informácie a foto poskytla: Mária Hrehová hovorkyńa UPJŠ Košice
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová (NCP VaT pri CVTI SR)
