Červená sypavka môže boroviciam, ktoré často slúžia aj ako vianočné stromčeky slovenských domácností, spôsobiť vážne problémy. Vedci hovoria o rozsiahlych defoliáciách olistenia a môže tiež mať za následok oslabenie mladých rastlín. Ochorenie zrejme pochádza zo Severnej Ameriky a z horských oblastí Strednej Ameriky. Infikovanými sadenicami (predovšetkým Pinus radiata) bola červená sypavka borovíc zavlečená na všetky kontinenty a stala sa mimo areál svojho pôvodného rozšírenia vážnym hubovým škodcom borovíc.
Prvé správy EPPO (European and Mediterranean Plant Protection Organization) o ochorení v európskych krajinách a Stredomorí sú od roku 1978. Spomínané fakty uviedol v odbornom príspevku s názvom Testovanie náchylnosti sadeníc borovice lesnej (pinus sylvestris) rôznej proveniencie voči červenej sypavke (dothistroma spp.). autorský kolektív: Marek Kobza, Radovan Ostrovský, Zuzana Jánošíková, Katarína Adamčíková, Katarína Pastirčáková, Emília Ondrušková.
Na našom území bol podľa vedcov patogén po prvýkrát identifikovaný v polovici 90. rokov 20. storočia. Ochorenie zasiahlo prirodzené porasty, parky, lesné škôlky a plantáže vianočných stromčekov a spôsobilo značnú redukciu borovicových semenáčikov a sadeníc o viac ako 2/3. K infekcii ihlíc dochádza vraj od začiatku mája do konca septembra. „Prvými príznakmi sú bledožlté, neskôr hnedé škvrny, ktoré pripomínajú ranky po cicaní hmyzom. V novembri sú špičky infikovaných ihlíc už hnedé a do konca decembra sa na zhnednutých ihliciach vytvárajú tehlovočervené škvrny až priečne pruhy obopínajúce celú ihlicu tvoriace červenkastý prstenec (odtiaľ názov ochorenia „červená sypavka borovíc“).“
Cieľom príspevku autorov bolo testovanie náchylnosti sadeníc borovice lesnej rôznej proveniencie voči červenej sypavke (D. septosporum a D. pini) v kontrolovaných laboratórnych podmienkach. Na produkciu spór húb rodu Dothistroma bolo použité médium z borovicových ihlíc s glukózou. Čerstvé borovicové ihlice bez známok poškodenia boli ponorené do destilovanej vody na 48 hodín pri izbovej teplote. Na prípravu inokula boli použité subkultúry D. septosporum a D. pini, získané po troch po sebe nasledujúcich prenosoch, ktoré mali podporiť zvýšenie sporulácie huby.
Ako pokusný rastlinný materiál výskumníci použili trojročné sadenice borovice lesnej (P. sylvestris L.) zo 4 proveniencií (Poprad, Košice, Žiar nad Hronom a Levoča) vypestované v ŠS Hladomer. Na test patogenity bolo použitých 20 ks sadeníc z každej proveniencie. Sadenice boli ošetrené odstránením poškodených ihlíc. „Na inokuláciu sme použili koncentráciu spór v rozmedzí 6 – 8 × 106 (Fraser et al. 2015). Suspenziu sme aplikovali rozprašovačom zo všetkých strán, odspodu až po vrcholec tak, aby bola rovnomerne nanesená na všetky ihlice. Aplikovali sme v priemere 15 ml suspenzie na jednu rastlinu. Následne sme sadenice zabalili do mikroténových vreciek po dobu 4 dní. Sadenice boli umiestnené v klimatizovanej miestnosti s konštantnou teplotou 22°C a vlhkosťou nad 90 % pri svetelnom režime 8/16 hod (tma/svetlo) po dobu 12 týždňov. Po ukončení pokusu boli všetky ihlice zo sadeníc zozbierané a zatriedené do dvoch symptomatických skupín: zdravé a infikované (chlorotické s charakteristickými červenými prúžkami),“ uvádzajú autori.
Aké sú teda výsledky? Borovice sú podľa Zelenej správy 2016 druhým najpočetnejším ihličnatým rodom na Slovensku, Pinus sylvestris je medzi borovicami najviac zastúpený druh a pokrýva minimálne 6,5 % plochy, čo predstavuje cca 126 tis. ha rastovej plochy. „Vzhľadom na prebiehajúce klimatické zmeny a prispôsobivosť druhu P. sylvestris je možné, že tento druh bude vysádzaný namiesto druhov ako sú Picea, Fagus alebo Abies (Sarvaš et al. 2010), preto je potrebné určiť vhodnosť sadbového materiálu vzhľadom na provenienciu a ich odolnosť voči rôznym hubovým patogénom. Na základe výsledkov testovania náchylnosti sadeníc borovice lesnej (P. sylvestris) rôznej proveniencie voči červenej sypavke sme zistili, že je preukazná rozdielna náchylnosť sadeníc v závislosti od lokality pôvodu. Na každej sadenici, na ktorú sa pri pokuse aplikovala suspenzia spór D. septosporum alebo D. pini, sme pozorovali symptómy poškodenia. Najvyššia náchylnosť voči D. septosporum bola zistená na sadeniciach z proveniencií Košice a Levoča. Najvyššiu odolnosť voči červenej sypavke sme v našom pokuse zaznamenali na sadeniciach z oblasti Žiaru nad Hronom, resp. Popradu.“
Pri umelej inokolácii spór huby D. pini výskumníci najvyššiu náchylnosť na infekciu ihlíc pozorovali na sadeniciach z proveniencií Košice a Žiar nad Hronom. Vyššia odolnosť voči ochoreniu spôsobenému týmto patogénom sa prejavila na sadeniciach z oblasti Popradu, resp. Levoče. „Väčšina sadeníc vykazovala vyššie percento poškodenia ihlíc spôsobených hubou D. pini, výnimkou boli sadenice z proveniencie Levoča, ktoré boli náchylnejšie na D. septosporum (obr. 1). Pri porovnaní s predošlými inokulačnými pokusmi na borovici lesnej môžeme konštatovať obdobnú mieru náchylnosti voči červenej sypavke v rozmedzí 8,6 – 16,6 % (Fraser et al. 2015), ktorí vykonali pokus na 3-ročných sadeniciach v laboratórnych podmienkach. Výsledky nášho pokusu potvrdzujú hypotézu o medzipopulačnej variabilite borovice lesnej v odolnosti voči týmto patogénnym hubám. V inokulačnom pokuse na populáciách rastúcich v prirodzených podmienkach bola zistená vyššia citlivosť na infekciu hubou D. septosporum v rozmedzí 4,2 – 48,0 % napadnutých ihlíc (Fraser et al. 2016),“ konštatovali autori.
Autori ešte v závere uvádzajú, že červená sypavka borovíc v súčasnej dobe predstavuje jedno z najvážnejších ochorení lesných porastov na Slovensku. „Vzhľadom na prebiehajúce zmeny klimatických podmienok a neustále sa zvyšujúci infekčný tlak patogéna je nevyhnutné klásť dôraz na pestovanie sadbového materiálu s nízkou náchylnosťou k ochoreniu, z toho dôvodu pre pestovanie na našom území odporúčame sadenice z oblasti Popradu. Hoci sadenice z proveniencie Žiar nad Hronom vykazovali najvyššiu odolnosť voči hube D. septosporum, z výsledkov infekčného pokusu s D. pini vyplynula pomerne nízka odolnosť týchto sadeníc voči tomuto patogénu. Najvyššia náchylnosť voči červenej sypavke bola zistená u sadeníc borovice lesnej košickej proveniencie.“
Tento príspevok vyšiel k zborníku recenzovaných príspevkov z konferencie konajúcej sa začiatkom novembra 2017 Dlhodobý ekologický výskum a monitoring lesov, Súčasné poznatky a výzvy do budúcnosti.
Odborný garant textu: Mgr. Marek Kobza, PhD., Ústav ekológie lesa SAV, Pobočka Biológie drevín Nitra
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ