Príroda patrí k nám, ľuďom, a my k nej. Človek obohacuje prírodu (ak vie s ňou citlivo narábať) a príroda zasa obohacuje človeka. Príroda je krásna, ale veľmi zraniteľná. Je našou prastarou matkou, bez ktorej nemôžeme žiť a podľa toho by sme sa k nej mali aj správať. Aj toto posolstvo sme si odniesli z novembrovej vedeckej kaviarne Veda v CENTRE, ktorej hosťom bol doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc., vedecký pracovník Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied vo Zvolene, prírodovedec, ornitológ, spisovateľ a jeden z najznámejších popularizátorov vedy a prírody a autor 70 populárno-vedeckých publikácií a kníh pre deti o prírode.
Vo svojom vystúpení pod názvom „O prírode vážne… aj veselo“ hovoril o niektorých druhoch živočíchov, ktorých mená sú už zapísané v „červených zoznamoch ohrozených druhov“. Nie je vylúčené, že v blízkej budúcnosti sa môžu ľahko ocitnúť v „čiernej kronike mŕtvych duší Zeme“.
„Človek ako jeden z mnohotisícového počtu živočíšnych druhov na Zemi je vlastným „dieťaťom“ pramatky prírody. Je na každom z nás, aby sme sa k prírode správali citlivo a vzali si z nej zakaždým len toľko, koľko nevyhnutne potrebujeme, aby v jej zátišiach zostalo vždy dostatok pre založenie nových pokolení. Našou povinnosťou je zachovať prírodné bohatstvo v jeho rozmanitosti pre budúce generácie,“ zdôraznil doc. Miroslav Saniga.
Vo svojom výskume sa zameriava na živočíšstvo, najmä vtáky. Slovensko je podľa neho čarokrásnou Záhradou Eden, ktorá predstavuje unikátne prírodovedné laboratórium. Medzi jeho obľúbených operencov patrí Murárik červenokrídly a Hlucháň hôrny, ktorým zasvätil celý svoj život. Murárika nazýva anjelským vtáčikom. Málokomu sa podarí vidieť ho, keďže je ich málo a žijú vysoko v skalách, v chránených územiach. Patria k ohrozeným druhom vtákov, preto im treba pomáhať. Ochrana vtáctva musí byť medzinárodná.
Murárik červenokrídly (Tichodroma muraria) je operený skvost vápencových skál a azúrového neba – patrí k zvláštnym zjavom vo vtáčej ríši. Biotopom tohto fascinujúceho vtáčieho druhu sú vápencovo-dolomitové skalné steny vysoko v horách nad hornou hranicou lesa alebo skalné tiesňavy v dolinách. Stavbou tela je dokonale prispôsobený životu v skúpom skalnom prostredí, kde žije vedno so zamatovým plesnivcom a fialkastým horcom. Ako jediný zástupca našej vtáčej ríše dokáže sa šplhať po strmých skalných stenách. Počas poskakovania po skalných útesoch charakteristicky potriasa krídlami, na ktorých vyniká pestré, v slnečných lúčoch nádherne sa lesknúce karmínové sfarbenie. Najúchvatnejší je však pohľad na letiaceho murárika, Je to skutočný operený akrobat oblohy. Počas prieskumného “cik-cakovitého” letu okolo skalných stien a vežičiek nápadne pripomína prekrásne sfarbeného veľkého exotického motýľa…
„Rozprávková vtáčia záhradka“, Liptovské Revúce
V malebnom Revúckom údolí, pod skalným oltárom Čierneho kameňa, v záhrade rodičovského domu, vytvoril doc. Miroslav Saniga „Rozprávkovú vtáčiu záhradku“ alebo inak povedané „Vtáčí raj“. V modernej ekologickej terminológii je to „Ekodvor“. Pozostáva zo 60-tich veľkých samorastových kŕmidiel, 150 vtáčích búdok na spanie a hniezdenie a zo 60-tich bilbordov, na ktorých sú nakreslené alebo nafotené vtáky. „Rozprávková vtáčia záhradka“ poskytuje operencom počas celého roka „full servis“ – plnú penziu a ubytovanie v luxusných búdkach.
Pospolitosť operencov vo „Vtáčom raji“ skonzumuje ročne neuveriteľných 1000 kilogramov slnečnice najvyššej gastronomickej kvality. Bez zveličovania možno povedať, že v „Rozprávkovej vtáčej záhradke” je najvyššia hustota vtáčích kŕmidiel a búdok na jeden ár na celom svete. Navštíviť tento raj môžete úplne zadarmo. Vstupným je len láska k prírode.
Doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc., spomenul aj rad veselých príhod či humorných situácií zo svojho zápisníka. Aktérmi boli zvierací obyvatelia našich lúk, lesov, obydlí či skál. Zvieratá neraz dokážu zinscenovať groteskné i hororové situácie. K tým hororovým patria najmä zážitky ľudí, ale aj jeho osobne, pri stretnutí s medveďom v prírode, napríklad v Tichej doline, alebo aj blízko obydlia. Pred medveďom treba mať rešpekt, ale netreba mať z nich strach, aj keď všetko v nás zmeravie. Jeho rada znie: Pri medveďovi treba predstierať mŕtveho.
Spolu s nádhernými fotografiami doc. Saniga obohatil svoje vystúpenie aj vernou imitáciou zvukov vtákov, medveďov, jeleňov a ďalších zvierat, žijúcich v blízkych i odľahlých zákutiach našej prírody. Vyzdvihol krásu prírody na Slovensku. V tejto súvislosti povedal: „Prírodu milujme, spoznávajme a chráňme ju!“ Svoje hodnotné a veľmi zaujímavé vystúpenie uzavrel výzvou, aby sme spoločne prírode pomáhali.
Vedecká kaviareň Veda v CENTRE sa uskutočnila 30. novembra 2017 o 17.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačaská cesta 8/A v Bratislave. Podujatie, ktoré organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti, moderovala Zuzana Hajdu, z NCP VaT pri CVTI SR.
Vedecké práce doc. Miroslava Sanigu
Spracovala: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: doc. Miroslav Saniga a Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR