Poľnohospodárske regióny Slovenska poskytovali v minulosti rôzne klimatické, pôdne a hydrologické podmienky, ktorých miera ovplyvnenia človekom dosahovala hodnoty zabezpečujúce prirodzenú rovnováhu v krajine. To malo prirodzene vplyv na diverzitu pestovania plodín. Vo svojej prezentácii Historické krajinné podmienky pre produkciu a skladovanie potravín to uviedla Ingrid Belčáková, pričom tvrdí, že niektoré potraviny boli preferované v severných regiónoch, iné v južných oblastiach Slovenska.
„Mnohé plodiny sa však pestovali celoplošne, napr. zemiaky. Spôsoby pestovania a uskladňovania plodín v jednotlivých regiónoch sa odlišujú najmä v dôsledku rozdielneho spôsobu budovania obydlí, v dôsledku klimatických pomerov (počet letných dní, počet extrémne mrazivých dní a pod.), ale aj na základe tradícií a zvykov.“ Autorka v príspevku porovnala spôsoby pestovania a uskladňovania zemiakov a vybraných druhov zeleniny v novoveku na severe (Liptovská župa) a juhu (Novohrad) Slovenska. Priestor bol venovaný aj špecifikám regiónov v súvislosti s konštruovaním zariadení na skladovanie potravín.
Táto, aj mnoho ďalších tém týkajúcich sa produkcie a skladovania potravín v stredoveku bola prezentovaná počas medzinárodnej Konferencie archeológie stredoveku, ktorá sa uskutočnila vo Zvolene. Medzi nimi aj úryvok Z pivnice kamaldulského mnícha. Archeofaunálne nálezy zo Zoborského kláštora v Nitre od dvojice Zora Bielichová – Marián Samuel.
Archeologický výskum lokality Nitra-Zobor priniesol podľa nich už množstvo nových poznatkov o vývoji, architektúre
a materiálnej kultúre Kamaldulského kláštora sv. Jozefa (1695 – 1782). „K jedným z výnimočných objavov sa radí i súbor keramiky, skla a kostí získaný v roku 2003 zo zásypu pivnice eremitského domu č. 9. Nádoby používané k výzdobe interiéru a pri podávaní jedál v rámci spoločného a individuálneho stravovania pravdepodobne pochádzajú z rokov 1760 – 1782. V rámci kostí a schránok, dominujú ryby a iné akvatické druhy zvierat (korytnačka močiarna, bobor, vydra, rak riečny), pričom domáce cicavce a hydina majú nízke zastúpenie, čo jednoznačne reflektuje stravovacie predpisy mníšskej komunity.“ Kontext a zistená anatomická štruktúra podľa vedcov ukazujú, že ide o zmes kuchynského a stolového odpadu. Výskyt veľkých jedincov rýb (hlavne sumec, šťuka, kapor) a podobnosť zaznamenaných modifikácií (zárezy a záseky) svedčí o organizovanom zásobovaní a spracovaní mäsa v kláštore, ako aj možnom lokálnom odchove zvierat (existujúci rybník a chlievy).
Príklady skladovania potravín na bratislavských parcelách v stredoveku predstavili Branislav Lesák, Margaréta Musilová a Branislav Resutík. Archeologický výskum historického jadra Bratislavy, pôvodných stredovekých parciel, priniesol podľa nich nálezy nehnuteľných archeologických objektov, ktoré boli v zmysle nálezových okolností definované ako súčasti dlhodobého skladovania potravín. Tento plagát bol zameraný na lokalizáciu týchto objektov v rámci pôvodného stredovekého mesta, v rámci stredovekej parcely, ich základnú definíciu, ich vzťah s obytnou zónou, resp. hospodárskou zónou parcely, prepojenie s archívnymi prameňmi.
Eva Pauditšová sa zaoberala problematikou Historické mestské vinohrady v Bratislave – tradícia pestovania viniča a výroby vína. „Vinohradnícka a vinárska kultúra má v bratislavskom regióne viac ako tisícročnú tradíciu, siaha do starej rímskej doby a je predpoklad, že vinič sa pestoval už počas osídlenia regiónu Keltmi. Prosperita vinárskeho hospodárskeho odvetvia sa prejavovala v nárokoch na pôdu a premenou využívania krajiny. Plochy, na ktorých sa pestoval vinič, sa zväčšovali a s rozrastaním sa hranice zastavaného územia mesta postupovali poľnohospodársky upravené plochy smerom do svahov Malých Karpát. Poľnohospodárska pôda bola v okolí Bratislavy využívaná dlhé obdobie takmer výlučne na pestovanie viniča, obilniny boli do Bratislavy dovážané zo širšieho okolia.“ V príspevku sa autorka venovala priestorovej analýze vývoja plôch vinohradnícky využívanej krajiny v novoveku vo vybraných častiach regiónu Bratislavy a spôsobu spracovávania viniča. Na analýzu plôch vinohradov boli využité staré kartografické diela a veduty.
Prípadovú štúdiu z hradu Peťuša – Konzumácia mäsa na hradoch vo vrcholnom stredoveku a jej predbežné výsledky predstavili Katarína Šimunková a Noémi Beljak Pažinová. Ich cieľom bolo interpretovať predbežné výsledky analýzy faunálnych pozostatkov z vrcholnostredovekého hradu Peťuša v katastrálnom území Ostrá Lúka, okres Zvolen. Analyzovaný súbor pochádza z výskumu lokality v rokoch 2011 – 2014. „Celkovo tvorili osteologické pozostatky 2 103 fragmentov o hmotnosti približne 11,6 kg. Pri analýze boli použité kvantifikačné metódy – NISP, DZF a MNI, podľa druhov a veku jedincov. Zistená bola veľká rozmanitosť vzorky. Dominovali domáce druhy (hovädzí dobytok, ošípaná, kôň, ovca/koza, pes, kura domáca, hus domáca) pred lovenými (srnec hôrny, jeleň obyčajný, zajac poľný, veverička, medveď, divé druhy vtákov, ryby). Zároveň tu boli zachytené aj pozostatky komenzálnych živočíchov (potkan) a malakofauna, ktorá ale nebola podrobne analyzovaná.“
Archeologická vzorka fauny podľa autoriek poukazuje hlavne na bežný kuchynský odpad, čo dokladajú viaceré stopy po sekaní a rezaní na kostiach a zachytené boli aj stopy po zuboch hlodavcov, ale aj mäsožravcov. Na niektorých kostiach boli zaznamenané aj stopy po pôsobení žiaru, ktorý dosahoval teploty 285 – 900 °C. „Tieto stopy boli zaznamenané predovšetkým na druhoch domácich (ovca/koza, ošípaná, hovädzí dobytok) avšak vyskytujú sa aj na kostiach divých druhov (jeleň, srnec). Na lokalite boli zachytené aj stopy po spracovaní kostí na polotovary, prípadne odpad z remeselníckej výroby (odštiepky parohoviny, stopy po pílení, vŕtaní a pod.).“
*********************************************
To je krátka ukážka tém, ktoré odzneli počas 49. medzinárodnej Konferencie archeológie stredoveku. Zorganizovalo ju spoločne viacero inštitúcií: Archeologický ústav SAV v Nitre v spolupráci s mestom Zvolen, tiež Katedra plánovania a tvorby krajiny Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene a Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Zdroj: konferencia
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ