Prototyp bol overený prostredníctvom počiatočných experimentálnych testov vykonaných priamo na mieste, v archeologickom parku v Pompejach.
Vedci sú presvedčení, že táto technológia by mohla zmeniť reštaurátorské postupy na celom svete. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/Perseomed
Technológia, ktorá bola vyvinutá v rámci európskeho projektu RePAIR, prešla testovacou fázou, ktorá trvala štyri roky. Všetci, ktorí sa na projekte podieľali, veria, že v budúcnosti pomôže pri náročnej rekonštrukcii veľmi veľkých fragmentovaných fresiek.
„Ide o viac ako desaťtisíc fragmentov, ktoré sú v súčasnosti uschované v skladoch. S použitím najnovšej technológie na poli počítačového videnia, strojovej inteligencie, umelej inteligencie a robotiky dúfame, že na konci projektu budeme schopní rekonštruovať veľmi veľké fresky,“ uviedol v dokrútke profesor Marcello Pelillo z Univerzity v Benátkach a koordinátor projektu.
V službách archeológie
Názov RePAIR je skratkou Reconstructing the Past: Artificial Intelligence and Robotics meet Cultural Heritage (Rekonštrukcia minulosti: umelá inteligencia a robotika v službách kultúrneho dedičstva). Na projekte sa podieľali medzinárodné výskumné tímy zo šiestich inštitúcií, okrem iného Talianska technická univerzita, Pompejský archeologický park či Univerzita v Bonne.
Cieľom bolo vytvoriť robotickú infraštruktúru riadenú umelou inteligenciou a použitie algoritmov na skladanie pompejských fresiek z fragmentov ako puzzle. Celý prototyp bol overený prostredníctvom počiatočných experimentálnych testov vykonaných priamo na mieste, v archeologickom parku v Pompejach. Testy preukázali, že robotika a umelá inteligencia môžu v budúcnosti archeológom uľahčiť prácu.
Robot používa dve ramená s flexibilnými rukami v dvoch veľkostiach a vizuálne senzory na identifikáciu, uchopenie a skladanie fragmentov. Zdroj: www.hrl.uni-bonn.de
Prepájanie umelej inteligencie a robotiky
Projekt, ktorý bol spustený v roku 2021 a ktorý koordinovala univerzita Ca’ Foscari v Benátkach, prezentoval v Pompejach nemecký riaditeľ Gabriel Zuchtriegel. „Projekt vychádzal z veľmi konkrétnej potreby, z nutnosti rekonštrukcie fragmentov fresiek, ktoré boli zničené počas druhej svetovej vojny,“ povedal riaditeľ vykopávok Gabriel Zuchtriegel. Vedci sú presvedčení, že táto technológia by mohla zmeniť reštaurátorské postupy na celom svete.
Výskumníci sa zamerali na fresky, ktoré sú uložené ako fragmenty v pompejských skladoch: dve veľké stropné maľby, ktoré boli poškodené pri výbuchu sopky a neskôr opätovne zničené počas druhej svetovej vojny, ako aj fresky z takzvaného Domu gladiátorov, ktorý sa zrútil v roku 2010.
Robotické ruky v dvoch veľkostiach. Zdroj: pompeiisites.org
Ako gigantické puzzle
Robot používa dve ramená s flexibilnými rukami v dvoch veľkostiach a vizuálne senzory na identifikáciu, uchopenie a skladanie fragmentov bez toho, aby poškodil povrch vzácnych fragmentov.
Na účely testovacej fázy vytvorili odborníci repliky, aby neohrozili originálne artefakty. Kým tímy odborníkov na poli robotiky vyvíjali systém, odborníci na umelú inteligenciu a strojové učenie vyvíjali algoritmy na rekonštrukciu fresiek rozpoznávaním farieb a vzorov, ktoré sú pre ľudské oko takmer neviditeľné. Odborníci porovnávajú túto úlohu s gigantickým puzzle, ktorého zloženie sťažujú chýbajúce diely.
Zdroj: repairproject.eu (1, 2), pompeiisites.org, science.ORF.at
(zh)
