Uznávaný vedec, biológ, ekológ a environmentalista prof. RNDr. Juraj Hreško, PhD., je vedúcim Katedry ekológie a environmentalistiky Fakulty prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Oblasťou jeho vedeckého záujmu je krajinná ekológia, dynamika krajiny a jej zmeny, súčasné morfodynamické procesy v horských a vysokohorských oblastiach, ale aj výskum pôd a ich erózneho ohrozenia.
Juraj Hreško (1957) pochádza z Vyšného Hrabovca, okres Stropkov (miesto narodenia Stropkov). Študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na Katedre fyzickej geografie (1981). V roku 1993 získal titul PhD vo vednom odbore Fyzická geografia, v roku 2000 bol habilitovaný za docenta v odbore Špeciálna biológia a ekológia a v roku 2005 získal titul profesor v odbore Environmentalistika.
Do roku 1987 pracoval v Geografickom ústave SAV, v rokoch 1987 – 1988 v Pôdohospodárskom projektovom ústave v Nitre a od roku 1988 doposiaľ pracuje v Ústave krajinnej ekológie SAV. Od roku 1997 pôsobí na Prírodovedeckej fakulte UKF v Nitre, od roku 2004 je vedúcim katedry.
Počas pedagogickej činnosti vychoval množstvo diplomantov a doktorandov a zaviedol viaceré študijné predmety. Viedol alebo sa podieľal na riešení mnohých vedeckých domácich a zahraničných projektov. Absolvoval viacero pracovných pobytov v zahraničí, aktívne pracuje v domácich a medzinárodných vedeckých organizáciách (napr. IALE, SEKOS, SGS, Forum Carpaticum). Je autorom alebo spoluautorom 2 vedeckých monografií, 6 kapitol v monografiách, 5 vysokoškolských učebníc a učebných textov a približne 60 vedeckých a odborných článkov. V databáze KIS UKF v Nitre má evidovaných 197 záznamov. V medzinárodných databázach má vyše 240 ohlasov na publikačnú činnosť.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Študovali ste na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Čo rozhodlo o výbere Vášho študijného odboru?
J. HREŠKO: Študoval som geografiu, ktorá ma zaujímala ešte na základnej škole a potom na gymnáziu, kde sme dostávali solídne vedomosti tak z geografie, ako aj biológie. Myslím, že to rozhodlo o mojom zameraní vysokoškolského štúdia.
Vaše odborné zameranie je oblasť krajinnej ekológie a geoekológie. Čo je geoekológia a odkedy sa používa toto pomenovanie?
Krajinná ekológia patrí medzi mladšie vedné disciplíny a jej etablovanie na Slovensku je zásluha pána profesora Milana Ružičku, ktorý založil Ústav krajinnej ekológie SAV v Bratislave aj našu Katedru ekológie Fakulty prírodných vied UKF v Nitre. Geoekológia je geograficky zameraná krajinná ekológia, ktorá je založená na komplexnom a syntetickom prístupe ku krajine. V geografickej literatúre je geoekológia považovaná za komplexnú fyzickú geografiu. Skúma vzťahy v rámci fyzickogeografickej sféry, medzi FG komplexami, priestorovými jednotkami (regiónmi) rôznej mierky. Vznik geoekológie súvisí so vznikom fyzickej geografie v 18. až 19. storočí v Nemecku a Rusku (Alexander von Humboldt a Vasilij Vasilievič Dokučajev).
Študijno-výskumný pobyt v rámci spoločného projektu podporeného US NSF s Colorado Boulder University – Skalisté hory (Colorado, 2004)
Boli ste zodpovedným riešiteľom projektu APVV Atlas archetypov krajiny Slovenska. Mohli by ste nám priblížiť tento projekt?
Projekt vychádza z doterajších poznatkov a pozorovaní v rámci krajiny Slovenska, pričom využíva možnosti ponúkané dostupnosťou leteckých snímok a ortofoto snímok. Na leteckých snímkach sme okrem interpretácie reálneho rozmiestnenia prvkov krajiny pozorovali aj určite znaky usporiadania prvkov v krajine, dokonca až geometrických vzorov. Táto usporiadanosť prvkov reflektuje prispôsobenie a rešpektovanie prírodných procesov, najčastejšie spojených s vlastnosťami reliéfu vrátane polohy. Na základe analýzy ortofoto snímok sme na Slovensku identifikovali vyše tridsať území, ktoré spĺňajú kritériá vymedzenia archetypu krajiny v rôznych mierkach. Výsledkom projektu boli viaceré publikované články, z ktorých jeden bol vyžiadaný do časopisu Biodiversity and Conservation na základe posteru, ktorý sme prezentovali na vedeckej konferencii vo Florencii v roku 2015. Napokon vyšiel aj Atlas, lepšie povedané katalóg archetypov krajiny Slovenska, kde sme predstavili vybrané územia. Projekt pokračuje formou edukačného projektu KEGA, ktorým chceme pripraviť vysokoškolskú učebnicu zameranú na vývoj a zmeny archetypov krajiny Slovenska.
V súčasnosti ste zodpovedným riešiteľom projektu VEGA s názvom Vývoj a zmeny vysokohorskej krajiny Tatier. Obávate sa zistení súvisiacich s budúcnosťou Tatier a tatranských plies?
Predovšetkým som rád, že je tento projekt podporený vedeckou agentúrou VEGA. V projekte sa sústredíme nielen na zmeny krajiny v povodiach tatranských plies, ale aj na ďalšie zmeny súvisiace s historickým i súčasným využívaním Vysokých Tatier. Aby som bol úprimný, Vysoké Tatry aj samotné plesá podliehajú nielen dopadom aktivít človeka, ale aj prírodným procesom. Mnohé zmeny už aj teraz prekvapujú, ak mám na mysli vodno-gravitačné procesy, prípadne procesy súvisiace so snehom. Napríklad náhle topenie snehu takmer uprostred minulej zimy spúšťa nielen lavíny, ale dochádza aj k zliezaniu pôdno-zvetralinového pokrovu a podobne. Čo sa týka plies, tak je možné očakávať nielen zanášanie a zasypávanie plies v dôsledku zvýšenej frekvencie morfodynamických procesov, ale aj zmeny kvality vody v dôsledku eutrofizácie a latentného znečisťovania zvýšeným turistickým ruchom v poslednom období.
Prof. Juraj Hreško s Dr. Zitou Izakovičovou, riaditeľkou Ústavu biológie krajiny SAV (2015)
Rok 2017 je Medzinárodným rokom trvalo udržateľného turizmu pre rozvoj. Aké sú priority z environmentálneho hľadiska?
Priority sa týkajú najmä tých, ktorí rozhodujú o plánovaní a využívaní územia, a to miestne samosprávy, obce a mestá. Ich zodpovednosťou je, aby šetrnejšie a profesionálnejšie pristupovali k rozvojovým plánom a nepreferovali za každú cenu finančný profit. V rámci štátnej environmentálnej politiky by Slovensko malo plniť požadované kritériá, ktoré sú zakotvené v smerniciach a dohovoroch v rámci Európskej únie, prípadne aj ďalších inštitúcií, ako je IUCN a UNESCO.
Čo konkrétne z toho vyplýva pre Slovensko?
Udržateľný turizmus by mal byť, podľa mňa, založený predovšetkým na využívaní miestnych prírodných zdrojov a zapájať potenciál ľudí v danom území. Ďalším atribútom by mala byť únosnosť turizmu v súlade s predpokladmi, ktoré sú v území. Predovšetkým nevytvárať megalomanské centrá a diverzifikovať formy turizmu v rámci regiónov Slovenska. No a napokon, zámery turizmu by už mali začať rešpektovať aj ochranu prírody, krajiny aj životného prostredia.
Ako a kde najradšej relaxujete?
Najradšej relaxujem doma, na vidieku, kde je pokoj a kľud. Samozrejme aj kdekoľvek na Slovensku. Všade sú nádherné miesta, ak chcete typy krajiny, kde relaxujem aj pracujem. Ale naj relax mám v Tatrách a nemusí to byť ani veľmi vysoko. Vidieť loviť vlkov v Bielovodskej doline alebo oddychovať v tesnej blízkosti čriedy kamzíkov v Kopskom sedle… to treba byť v Tatrách častejšie.
Ďakujem Vám za rozhovor.
Prof. RNDr. Juraj Hreško, PhD., z Fakulty prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, bude hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE vo štvrtok 28. 9. 2017 o 17.00 hod., v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A v Bratislave. Vystúpi na tému Tatranské plesá – hrozí im postupný zánik?
Septembrová Veda v CENTRE v Bratislave je jedným zo sprievodných podujatí festivalu vedy Európska noc výskumníkov 2017.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z archívu prof. Juraja Hreška