Aj oblasť Kysúc ponúka skutočne zaujímavé možnosti, kam sa vybrať za vedou počas leta. Je to nesporne Kaštieľ Radoľa v spojení s Kysuckým múzeom v Čadci. Kaštieľ predstavujúci renesančný typ zemianskeho sídla patrí medzi najstaršie kultúrne pamiatky na Kysuciach. Okolnosti jeho stavby sú zatiaľ dosť nejasné. Poznatky z umelecko-historického výskumu kladú vznik jeho najstaršej časti do tretej štvrtiny 16. storočia.
V Kysuckom múzeu v Čadci návštevníci nájdu múzejnú dokumentáciu vývoja prírody a spoločnosti, vedy a techniky, kultúry a umenia na území Kysúc, od prvých stôp osídlenia až po súčasnosť. Jeho zaujímavou súčasťou nesporne je Pracovisko dejín vied a techniky, ktoré sa zameriava na skúmanie vývoja vied a techniky v kontexte regionálnych dejín Kysúc a Dokumentačné centrum lesných železníc na Slovensku, špecializované stredisko pri Kysuckom múzeu v Čadci. To bolo poverené komplexnou dokumentáciou vývoja lesných úzkorozchodných železníc v celoštátnom meradle.
Samotné múzeum sa sústreďuje na zhromažďovanie, ochranu a odborné spracovanie zbierkového fondu z oblasti národopisu, archeológie, histórie a numizmatiky. V rámci vedecko-výskumnej činnosti operuje v takých vedných oblastiach ako archeológia, história a národopis. Ako špecializované regionálne kultúrne zariadenie má za úlohu aj kultúrno-výchovnú, odbornú a metodickú činnosť. Múzejná prezentácia zahŕňa ukážky z rodinného a obradového zvykoslovia v podaní folklórnych skupín a súborov, prácu ľudových remeselníkov, ukážky tradičných a doplnkových zamestnaní. K výstavám sú organizované sprievodné akcie – prednášky a besedy s tematikou spoločenského vývoja regiónu.
Kysucké múzeum v Čadci patrí medzi najmladšie múzeá na Slovensku, aj keď snahy o vznik múzea na Kysuciach sa objavili už v časoch 1. Československej republiky. Zbieranie dokumentov o vývoji regiónu iniciovala najmä Beseda čadčianska a Miestny odbor Matice slovenskej v Čadci. V roku 1927, kedy sa konala Okresná národopisná výstava v Kysuckom Novom Meste, uverejnil významný vedec, kysucký rodák prof. Ján Lušňák-Lendvai, v regionálnom časopise Kysucké hlasy výzvu na založenie Kysuckého múzea. V roku 1932 vypracoval kysucký rodák Ľudovít Janota, zberateľ hmotných dokladov Kysúc, prvú koncepciu múzejnej expozície regiónu a navrhoval ju inštalovať do Palárikovho domu.
Zbierkové súbory, ktoré vznikli v období 1. ČSR, mali rozličný osud. Zbierka Miestneho odboru Matice slovenskej v Čadci sa po viacnásobnom sťahovaní počas a po druhej svetovej vojne stratila. Exponáty vystavené na Okresnej národopisnej výstave sa podľa neoverených správ dostali do zbierok fondov Zemedelského múzea v Bratislave. Napriek prehlbujúcemu sa regionálnemu cíteniu, ako aj nárastu zberateľskej a publikačnej činnosti (I. Hajnal, R. Matter, J. Lendvai, K. Andel, A. Rutšek, J. Porod), nedošlo v období prvej ČSR k vytvoreniu špecializovanej múzejnej inštitúcie na Kysuciach.
Na sporadické aktivity nadviazali po oslobodení, najmä od 60-tych rokov, najaktívnejší bádatelia (M. Krcho, A. Pranda, R. Gerát, V. Galvánek, A. Petrovský-Šichman, E. Gašinec, Š. A. Brezány a iní). Významné miesto má monografické vedecké dielo R. Bednárika „Ľudové staviteľstvo na Kysuciach“. Prvé kroky k vzniku múzea sa podnikli až koncom 60-tych rokov. Súviseli s potrebou riešiť nahromadené problémy vlastivednej práce, pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Tieto snahy sa naplnili v roku 1971, kedy uznesením Rady ONV v Čadci zo dňa 1. októbra bolo zriadené Okresné vlastivedné múzeum s účinnosťou od 1. januára 1972.
Múzeum začalo svoju činnosť rozvíjať bez muzeálnych zbierok. Nemalo vlastné priestory ani potrebné technické vybavenie, chýbali odborní pracovníci. V rámci činnosti múzea pretrvávali metódy osvetovej práce, riešili sa úlohy okresnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody a záujmovej vlastivednej činnosti. V nasledujúcom období došlo k veľkým zmenám. Začali sa budovať a odborne spracovávať múzejné zbierky, usporiadala sa prvá vlastná výstava z vlastných zbierkových fondov „Žena a kroj“. V roku 1974 sa múzeum premenovalo na Kysucké múzeum. V roku 1978 získalo prvé pomerne slušné priestory v prístavbe Palárikovho domu.
Prvou sprístupnenou expozíciou sa stala expozícia zameraná na najnovšie dediny a prítomnosť Kysúc, sprístupnená v rokoch 1979 – 1990. Dnes má múzeum vo svojej správe nasledovné expozície: Skanzen Vychylovka, stála národopisná expozícia v prírode v Novej Bystrici – Vychylovke, Historická lesná úvraťová železnica, múzejná železnica v Novej Bystrici – Vychylovke, a Vlastivedné múzeum v Krásne nad Kysucou, ktoré prezentuje faunu a flóru severozápadného Slovenska. Atrakciou je replika mamutej samice v životnej veľkosti, vzhľadom k nájdeným fosílnym pozostatkom v blízkom okolí. Národopisná expozícia v prírode Kysuckého múzea v Čadci je lokalizovaná do doliny Chmúra v katastri obce Nová Bystrica, časť Vychylovka, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.
Kysucké múzeum v Čadci ponúka výstavu venovanú ochrane nielen vzácnych, ale aj hospodárskych zvierat, ktorá je sprístupnená pre verejnosť do 17. septembra 2017. Prírodovedná výstava približuje Svetový deň zvierat, ktorý sa týka ochrany všetkých živočíchov, nielen vzácnych a ohrozených. Výstavu pripravilo Kysucké múzeum v Čadci v spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Súčasťou uvedenej výstavy je aj premietanie filmu o svišťoch s názvom „Zhovorčivý sedmospáč““ z produkcie SMOPaJ v Liptovskom Mikuláši, ktorý hravou formou deťom predstaví život Svišťa vrchovského, žijúceho v Tatrách.
Počas letnej sezóny 2017 premávajú aj motorové rušne na Historickej lesnej úvraťovej železnici (HLÚŽ). Tá tvorí organickú súčasť Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke. Je zachovanou a funkčne obnovenou časťou bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice (KOLŽ), ktorá vznikla v roku 1926 spojením lesných železníc vybudovaných v rokoch 1915 – 1918, kysuckej – z Oščadnice do Chmúry (Nová Bystrica, časť Vychylovka) a oravskej – z Lokce do Erdútky (terajšej Oravskej Lesnej).
Kysucké múzeum v Čadci ponúka pre pedagógov, žiakov základných a stredných škôl okrem prehliadky stálych expozícií a výstav v radoľskom kaštieli aj prednášku s názvom Archeologické nálezy na Kysuciach. Ide o prednášku formou prezentácie, ktorá predstavuje archeologické nálezy na Kysuciach od začiatku 20. storočia. Evidované sú tu prvé archeologické nálezy až do súčasnosti, pričom prednáška oboznamuje aj s výsledkami najnovšieho výskumu v Radoli na Koscelisku. Lektorkou je Mgr. Danka Majerčíková, archeologička. Okrem toho je k dispozícii aj prednáška O našich zvonoch – zameriava pozornosť na výskum zvonov priamo v teréne. Cieľom je podanie teoretickej problematiky o zvonoch, výrobcoch, technike, histórii a používaní ako hudobného nástroja. Autor približuje verejnosti na Slovensku málo prebádaný vedný odbor – kampanológiu. Lektorom je Mgr. Daniel Husárik, historik Kysuckého múzea v Čadci. Termíny prednášok sa určujú na základe dohody s autormi.
Súčasťou fondov Kysuckého múzea v Čadci je i knižničný fond a dokumentačné fondy, ktoré sú potrebné pre prácu odborných pracovníkov. Zároveň sú neoceniteľnou pomôckou pri tvorbe expozícií, výstav a mnohých prezentačných podujatí. Slúžia bádateľom a všetkým so záujmom o dianie v regióne.
Kysucké múzeum v Čadci aj Kaštieľ Radoľa má otvorené:
pondelok – piatok: 8.00 – 16.00 hod.
sobota: zatvorené
nedeľa: 10.00 – 16.00 hod.
Informácie a foto: Kysucké múzeum
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ