Štúdia zároveň poukazuje na výhody dlhoročného zberu dát a širokej medzinárodnej spolupráce.
Nový druh huby Dermoloma phaeopodium. Ilustračná fotografia. Zdroj: iNaturalist/© Nicolas Schwab
Objavovanie stále novej biodiverzity je nikdy nekončiaci proces a platí to aj vo svete rozmanitých húb. Medzinárodný tím vedcov vedený Slavomírom Adamčíkom z Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied (SAV), v. v. i., potvrdil, že aj na našich lúkach a v našich lesoch sa skrývajú mnohé, doteraz neznáme druhy húb. Výsledky dlhoročného výskumu publikovali v prestížnom časopise Medzinárodnej mykologickej asociácie IMA Fungus.
„Ukazuje sa, že rod Dermoloma, známy svojimi nenápadnými sivohnedými plodnicami, je omnoho rozmanitejší, než sme predpokladali. Analyzovali sme viac ako 350 vzoriek z Európy a zo Severnej Ameriky a potvrdili sme existenciu 36 druhov, z ktorých viaceré rastú aj na Slovensku. 19 z nich je pre vedu úplne nových a boli opísané ako samostatné druhy spolu s novým rodom Neodermoloma,“ uvádza Slavomír Adamčík z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i.
Štúdia zároveň poukazuje na výhody dlhoročného zberu dát a širokej medzinárodnej spolupráce.
„Nové druhy sa neskrývajú len v trópoch, ale aj v dobre preskúmaných regiónoch Európy. Podstatné je mať trpezlivosť a dostatočný počet zberov z čo najširšieho geografického územia, pretože mnohé z druhov sa počas posledných pätnástich rokov našli počas jednej alebo dvoch sezón. Toto by nebolo možné bez našich zahraničných spolupracovníkov, ktorí sú aj spoluautormi štúdie,“ zdôrazňuje Dr. Adamčík, podľa ktorého ide o jasný dôkaz, že biodiverzita je v našich ekosystémoch stále nedostatočne preskúmaná.
Koláž fotiek húb Dermoloma (čiruľky). Zdroj: Miroslav Caboň
Okrem samotného objavu nových druhov priniesol výskum aj poznatky o ekológii rodu Dermoloma. Analýza stabilných izotopov uhlíka a dusíka ukázala, že tieto huby nežijú ani ako typické rozkladače organickej hmoty, ani ako niektoré mykorízne huby, ktoré vytvárajú symbiózu s koreňmi stromov. Namiesto toho sa pravdepodobne správajú ako špecifickí koreňoví partneri rastlín, typicky v trávnatých biotopoch. Tento poznatok otvára nové otázky o ich ekologickej úlohe.
„Štúdia zároveň upozorňuje na potrebu presných metodických postupov pri opisovaní nových druhov, keďže skoršie „príležitostné“ opisy často nepresne definovali rozdiely oproti podobným druhom. Kombinácia moderných DNA analýz a podrobnej morfologickej štúdie tak poskytuje stabilný základ pre ďalší výskum a pre ochranu biotopov tejto skupiny húb, ktorej zástupcovia sa okrem iného využívajú v Európe ako indikátory prirodzených pasienkov a lúčnych porastov,“ dopĺňa autor štúdie.
Zdroj: TS SAV
(RR)
