Analýza takmer 15 miliónov ľudí ukázala, že tento trend sa naprieč kultúrami a generáciami zvyšuje každým desaťročím.
Ak mal jeden z partnerov diagnostikované aspoň jedno z deviatich ochorení, u druhého bola výrazne vyššia pravdepodobnosť, že mu bude diagnostikované rovnaké alebo iné psychiatrické ochorenie. Zdroj: iStock/
Podľa rozsiahlej štúdie, ktorá naznačuje, že tento model pretrváva naprieč kultúrami a generáciami, je pravdepodobnejšie, že ľudia so psychiatrickou poruchou uzavrú manželstvo s niekým, kto trpí rovnakou poruchou, než s niekým, kto ju nemá. Už v minulosti odborníci zaznamenali tento trend v severských krajinách, ale mimo Európy sa doteraz skúmal zriedkavo.
Rozdiely medzi krajinami, kultúrami, ale aj generáciami
Tím zistil, že ak mal jeden z partnerov diagnostikované aspoň jedno z deviatich ochorení, u druhého bola výrazne vyššia pravdepodobnosť, že mu bude diagnostikované rovnaké alebo iné psychiatrické ochorenie. Podľa spoluautorky Chun Chieh Fanovej, výskumníčky v oblasti populácie a genetiky z Laureátskeho inštitútu pre výskum mozgu v Tulse v štáte Oklahoma, mali manželia vyššiu pravdepodobnosť, že budú mať rovnaké ochorenia.
„Hlavným výsledkom je, že tento vzorec platí naprieč krajinami, kultúrami a, samozrejme, aj generáciami,“ tvrdí výskumníčka. Dodala, že dokonca ani zmeny v psychiatrickej starostlivosti za posledných 50 rokov tento trend nezmenili.
Iba OCD, bipolárna porucha a mentálna anorexia vykazovali v jednotlivých krajinách odlišné vzorce. Napríklad na Taiwane mali manželské páry vyššiu pravdepodobnosť výskytu OCD ako páry v severských krajinách.
V štúdii rozdelili ľudí narodených v 30. až 90. rokoch 20. storočia do skupín v desaťročných intervaloch. V prípade väčšiny porúch sa šanca, že partneri budú mať spoločnú diagnózu, mierne zvyšovala s každým desaťročím, najmä v prípade porúch súvisiacich s užívaním návykových látok.
Štúdia zistila, že u detí, ktoré majú dvoch rodičov s rovnakou poruchou, je pravdepodobnosť vzniku ochorenia dvakrát vyššia ako u detí, ktoré majú len jedného postihnutého rodiča.
William Reay, štatistický genetik z Menziesovho inštitútu pre lekársky výskum v austrálskom Hobarte, tvrdí, že je potrebný ďalší výskum, kým psychiatri zmenia spôsob, akým informujú pacientov o genetických rizikách duševných porúch.
Moinak Banerjee, molekulárny genetik z Centra Rádživa Gándhího pre biotechnológiu v indickom Tiruvanantapurame, však predpokladá, že ľudia si vo všeobecnosti nebudú vedomí rizika sobáša s osobou s rovnakými psychickými poruchami, čo znamená, že výsledky budú užitočné pri poradenstve párom o genetických rizikách.
Zdroj: Nature
(RR)





