Štúdie na hlodavcoch a ľuďoch naznačujú, že nízka hladina tohto prvku prispieva k poklesu kognitívnych funkcií.
Keď koncentrácia lítia v mozgu klesá, dochádza k strate pamäti. Zdroj: iStock.com/LightFieldStudios
Doplnenie prirodzených zásob lítia v mozgu môže ochrániť pred Alzheimerovou chorobou a dokonca ju zvrátiť. Naznačuje to štúdia uverejnená v časopise Nature. Vedci analyzovali ľudské mozgové tkanivo, pričom série pokusov na myšiach poukazujú na to, že keď koncentrácia lítia v mozgu klesá, dochádza k strate pamäti, ako aj k charakteristickým neurologickým znakom Alzheimerovej choroby nazývaným amyloidné plaky. Štúdia preukázala, že špecifický typ doplnku s lítiom ruší tieto neurologické zmeny a navracia pamäť, čím sa mozog dostáva do mladšieho a zdravšieho stavu.
Ide o prelomové zistenie, čo po nedávnom objave prvých liekov na Alzheimerovu chorobu predstavuje významný míľnik v boji proti ochoreniu. Lieky sú však zamerané len na amyloidné plaky, teda jeden z patologických javov zodpovedných za Alzheimerovu chorobu. Nový prístup sa zameriava na všetky hlavné patologické javy, ktoré sú pri tomto ochorení prítomné.
Zatiaľ nevieme, či je pre telo toxické
Demenciou trpí viac ako 55 miliónov ľudí na svete, väčšina z nich má Alzheimerovu chorobu. Vedecké analýzy odhalili, že nízka hladina lítia sa objavuje už v počiatočných štádiách Alzheimerovej choroby. V mozgu sa totiž lítium viaže na proteíny amyloid beta, ktoré sú typickým znakom ochorenia. Táto väzba znižuje dostupnosť lítia pre nervové bunky, čo môže urýchliť ich poškodzovanie a prispieť k zhoršeniu pamäti.
Pokusy na myšiach potvrdili, že zníženie hladiny lítia vedie k zvýšeniu amyloidných plakov a ďalších toxických bielkovín, ktoré ničia mozgové bunky. Dôsledkom je rýchlejší úpadok kognitívnych funkcií. Vedci zároveň podali malé dávky látky myšiam s príznakmi podobnými Alzheimerovej chorobe, pričom zistili, že ich pamäť sa výrazne zlepšila a odzneli aj ostatné symptómy choroby. Lítium by sa mohlo zaradiť medzi základné živiny pre mozog, podobne ako železo či vitamín C.
Väčšina klinických štúdií lítia testovala formu uhličitanu lítneho. Tím dokázal, že amyloidné plaky ľahko zachytia túto formu, ale iné, ako napríklad orotát lítia, sa tomuto osudu vyhnú. Keď autori podávali myšiam nízke dávky orotátu lítia, zvrátili poškodenie mozgu súvisiace s ochorením a obnovili pamäť zvierat. Uhličitan lítny nemal rovnaký prínos, čo môže pomôcť vysvetliť zmiešané výsledky predchádzajúcich klinických štúdií.
Hoci výsledky znejú sľubne, vedci varujú pred predčasným optimizmom. Upozorňujú, že výsledky sú zatiaľ predbežné a platia len pre experimentálne zvieracie modely. Na to, aby sa lítium mohlo stať bežnou súčasťou liečby Alzheimerovej choroby u ľudí, je potrebné vykonať rozsiahle klinické štúdie. Navyše neskúmali toxicitu lítia.
Liečba myší lítiom mala pomôcť zefektívniť klinické skúšky a v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov mala priniesť odpoveď na otázku, či je možné liečiť ľudí s Alzheimerovou chorobou týmto prvkom.
Problém je však niekde inde. Lítium je prvok, takže ho nemožno patentovať. Podľa odborníkov tak z neho nebude mať žiadna farmaceutická firma zisk a nebudú do výskumu investovať.
Pozrite si
Potenciálne prínosy by mohli presahovať demenciu. V kontrolnej skupine osôb bez kognitívnych porúch výskumníci zistili, že osoby s najvyššou hladinou lítia dosahovali lepšie výsledky v určitých pamäťových testoch. Ľudia s bipolárnou poruchou, najmä starší jedinci, by mohli lepšie znášať orotát lítia ako karbonát lítia, ktorý je štandardnou liečbou.
Zdroj: Nature
(RR)
