RNDr. Ivan Králik, CSc. sa narodil v Rožňave a v osemdesiatych rokoch ukončil svoje akademické vzdelanie na Karlovej Univerzite v Prahe, na matematicko-fyzikálnej fakulte, v odbore jadrová fyzika. Od roku 1991 sa venuje štúdiu kvarkovo-gluónovej plazmy, za čo získal v roku 2002 Cenu SAV v oblasti medzinárodnej spolupráce s Európskym laboratóriom pre časticovú fyziku (CERN) v Ženeve. Ivan Králik bude hosťom májovej vedeckej cukrárne v CVTI SR a v rozhovore o jeho výskume nám prezradil ďalšie zaujímavé podrobnosti.
B. H.: Ako prišlo k tomu, že sa venujete práve výskumu kvarkovo-gluónovej plazmy?
I. KRÁLIK: Moja prvá návšteva CERN-u sa uskutočnila v roku 1991, keď CERN poskytol niekoľko ročných kontraktov pre začínajúcich vedcov z Československa a ja som mal to šťastie stráviť tam rok na experimente HELIOS-3, ktorý študoval produkciu miónových párov v zrážkach jadier síry a volfrámu. Tento experiment bol súčasťou programu experimentov v CERN-e na urýchľovači SPS zameraných na hľadanie dôkazov existencie kvarkovo-gluónovej plazmy. To bol môj prvý kontakt s tematikou kvarkovo-gluónovej plazmy, ktorej sa odvtedy venujem.
V druhej polovici 90. rokov minulého storočia sme participovali na experimente WA97/NA57 (roky 1996 – 97 som strávil v CERN-e ako Reserch fellow), ktorý bol jedným zo siedmich experimentov na SPS, čo poskytli nepriame dôkazy prvého pozorovania nového stavu hmoty v laboratórnych podmienkach, zverejneného v CERN-e 10. 2. 2000.
Prirodzeným pokračovaním týchto aktivít bol experiment ALICE na LHC, ktorý bude aktívny ešte mnoho rokov. Od roku 2013 som prevzal vedenie experimentálnej skupiny Košických pracovísk ÚEF SAV, UPJŠ Košice a TUKE Košice.
B. H.: Ako výskum prebieha a čo je jeho cieľom?
I. KRÁLIK: Hlavným hýbateľom výskumu kvarkovo-gluónovej plazmy je experiment. Moderné urýchľovače dovoľujú realizovať zrážky iónov olova, pri ktorých sú dosahované extrémne podmienky pripomínajúce stav vesmíru niekoľko mikrosekúnd po Veľkom tresku (makroskopická energia, akú by sme už boli schopní aj našimi zmyslami zaregistrovať, je uvoľnená do objemu atómového jadra). V každej zrážke sa vyprodukujú tisíce elementárnych častíc, ktoré nesú informáciu o tom, akými stavmi prechádzala jadrová hmota po zrážke. Našou úlohou je vybrať vhodné signály, pomocou ktorých by sme mohli určiť fyzikálne vlastnosti silne excitovaného systému vytvoreného takýmto “malým treskom“.
B. H.: Môže byť tento výskum užitočný z nejakého praktického hľadiska?
I. KRÁLIK: Praktická užitočnosť výskumu v oblasti časticovej fyziky a fyziky vysokých energií sa neprejavuje hneď, ale technológie, ktoré je treba vyvinúť, alebo zdokonaliť, pri budovaní experimentálnych zariadení, sa neskôr môžu objaviť aj v aplikáciách pre bežný život. Príkladom môže byť napríklad World Wide Web pôvodne vyvinutý v CERN-e ako nástroj na distribúciu dát a informácií pre potreby veľkých kolaborácií so spolupracujúcimi pracoviskami rozptýlenými po celom svete. Iným príkladom môže byť vývoj detektorov žiarenia najprv použitých v časticových experimentoch a dnes využívaných napríklad v zdravotníctve.
B. H.: Vznikajú pri tomto bádaní ďalšie neobjasnené otázky?
I. KRÁLIK: Každé bádanie začína hľadaním odpovede na nejakú otázku. Pokiaľ sa pri hľadaní odpovede vynárajú nové otázky, má zmysel pokračovať v bádaní. Zodpovedaním všetkých otázok samotné bádanie stráca ďalší zmysel. My sme, našťastie, do takéhoto stavu ešte nedošli.
B. H.: Ďakujeme za rozhovor.
Rozhovor pripravila: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: archív RNDr. Ivan Králik, CSc.
Uverejnila: ZVČ