Hlavnou témou marcového čísla Quarku sú nové chemické prvky. Od 28. novembra 2016 obsahuje periodická tabuľka už 118 pomenovaných chemických prvkov. A ďalšie čakajú na objavenie.
Učebnice chémie sú opäť zastarané, podklady k takýmto titulkom poskytla vlani materiál aj periodická tabuľka. Uznaním objavov štyroch nových prvkov sa skompletizoval jej 7. riadok, oficiálnymi sa stali aj nové mená a značky: nihónium 113Nh, moskóvium 115Mc, tenés 117Ts a oganesón 118Og.
Vyrobiť nejaké supernestabilné atómy je predsa plytvanie času a peňazí, pohotovo reagovali aj mnohí diskutéri. Kde je však pravda, aké sú fakty? Nájdeme bájny ostrov stability, kde budú zlúčeniny nových prvkov opäť existovať vo využiteľných množstvách? Alebo skôr nájdeme koniec periodickej tabuľky?
Správa o tom, že sa narodilo dieťa s génmi od troch rodičov, obletela zemeguľu koncom minulého roku. Genetické manipulácie sa v posledných rokoch približujú k hranici zakázaného územia. O tom, na čo sú takéto postupy dobré, ale aj o genetickom stopovaní našich prapredkov sa rozprávame s genetikom Vladimírom Ferákom.
Okrem hlavnej témy a rozhovoru nájdete v marcovom Quarku samozrejme aj množstvo ďalších zaujímavých tém. Priestor si v ňom našli témy z oblasti IT, ale aj noví hmyzí škodcovia, ktorí prenikajú na naše územie a článok o jednom z najväčších tajomstiev prírody – každoročnom putovaní vtákov. Z technických vied sú to najmä články o unikátnom múzeu vojenskej histórie vo Viedni o robotoch, ktoré využívajú materiály a energiu v púštnej oblasti aj článok o tom, ako sa Čína stala kozmickou veľmocou. V marci pokračuje seriál o tom ako môže náhoda pomôcť vede, pravidelné rubriky, v ktorých môžete otestovať svoje matematické schopnosti a všeobecný rozhľad a množstvo ďalších článkov z vedy a techniky.
Z obsahu marcového Quarku vyberáme:
El Niño likviduje ľadovce
Najväčší podiel na súčasnom ustupovaní ľadovcov a rýchlom otepľovaní západnej Antarktídy má podľa vedcov jav známy ako El Niño.
Posledný prvok v nedohľadne
Od 28. novembra 2016 obsahuje periodická tabuľka už 118 pomenovaných chemických prvkov. A ďalšie čakajú na objavenie.
Dočista do čista
Vyzerá vaša klávesnica ako menu vašich prechádzajúcich obedov? Zrejme bude na čase ju trochu vyčistiť a znovu uviesť do reprezentatívneho stavu.
Vyúčtovanie energií na diaľku
Vďaka systému Heat2go môže mať každý svoju spotrebu energií vždy pod kontrolou, pretože nadobudne dokonalý prehľad o ich spotrebe vo svojom byte alebo v budove.
Gény od troch rodičov
Genetické manipulácie sa v posledných rokoch približujú k hranici zakázaného územia. O tom, na čo sú takéto postupy dobré, ale aj o genetickom stopovaní prapredkov sa rozprávame s Vladimírom Ferákom.
Škodca na obzore
Globálne otepľovanie a prenos rastlín medzi kontinentmi spôsobujú prenikanie nových druhov hmyzu na naše územie. Jedným z nich je aj drobný motýľ modráčik muškátový.
Záhadný fenomén
Existuje viacero teórií, prečo dochádza k migrácii vtákov. Zatiaľ však ani jedna z nich uspokojivo nevysvetľuje jedno z najväčších tajomstiev prírody – každoročné putovanie vtákov.
Nové systémy pre bezpečnosť
Systém SPOT v indickej jadrovej elektrárni Kudankulam v prípade zlyhania bežných bezpečnostných systémov odvedie teplo z aktívnej zóny do atmosféry.
Kam sa podelo jedenásť dní
Britské impérium odmietalo gregoriánsky kalendár. Vzniknutá 11-dňová odchýlka v juliánskom kalendári však viedla k tomu, že novoštýlový kalendár v roku 1752 Británia a jej kolónie prijali.
Jubilujúce číslo
Oktánové číslo má už deväťdesiat rokov. Po prvý raz sa toto číslo začalo udávať v roku 1927. Vtedy bol štandardom benzín s číslom 60, prípadne 70.
Loď Enterprise už doplávala
Americké vojenské námorníctvo začiatkom februára oficiálne vyradilo zo svojho stavu prvú lietadlovú loď na svete s jadrovým pohonom CVN-65 Enterprise.
Skrotenie Sahary
Projekt Sandwright sa zameriava na problém postupnej dezertifikácie pôdy na púšti. Mladá Slovenka navrhla robota, ktorý využíva len materiály a energie vyskytujúce sa v púštnej oblasti.
Trénuje umelú inteligenciu
Doktorand Fakulty informatiky a informačných technológií STU v Bratislave Martin Tamajka naučil umelú inteligenciu vyhodnocovať snímky mozgu z vyšetrenia magnetickou rezonanciou.
Kryštalizácia a dotyk svetla
Chémia, fyzika a výtvarné umenie sú zdanlivo úplne odlišné svety. V skutočnosti majú veľa spoločného.
Čína – kozmonautická veľmoc
Hoci sú mnohé kroky Číny zatiaľ pomerne opatrné a predvídateľné, jednoznačne sa zaradila medzi najväčšie svetové veľmoci v oblasti kozmonautiky.
Skrotená energia
Až 50 % objavov vzniklo šťastnou náhodou. Ľudia môžu objaviť nové a inovatívne veci práve vtedy, keď sa o to vôbec neusilujú. Sčasti to platí aj pri objavovaní rôznych druhov energií.
Autor: redakcia Quark
Foto: Redakcia Quark, Mgr. art. Adriana Debnárová
Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 3/2017).
Uverejnil: ZVČ
Viac o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 3/2017), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.