Podľa výskumu významnej archeologickej lokality Vráble-Fidvár, ktorý vedie prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc. z Univerzity Komenského v Bratislave, žilo v tomto opevnenom sídlisku v období staršej doby bronzovej najmenej 1 000 osôb. Takýto vysoký počet obyvateľov predstavuje na vtedajšiu dobu ekvivalent dnešného veľkomesta, nakoľko vtedajšie väčšie sídliská mali iba do 300 obyvateľov.
Sídlisko s opevneným ochranným valom bolo lokalizované na významnom archeologickom nálezisku Vráble-Fidvár, ktoré sa nachádza v povodí rieky Žitavy, medzi Nitrou a Levicami. Archeológovia zaznamenali osídlenie na tomto mieste už v období neskorej doby kamennej, približne v období 4000 – 3000 rokov pred n. l. Počas ďalšieho obdobia, približne od roku 2100 – 1450 pred n. l., sídlisku pribudli okrem ochranného valu aj tri priekopy. Podľa prof. Bátora sa na jeho území nachádzalo viac ako 160 obydlí, ktorých pôdorysy sa podarilo nájsť slovenským archeológom. Obydlia boli postavené v usporiadaných radoch za sebou, čím osídleniu dodávali až mestský charakter a rádiokarbónová metóda datovania ich zaradila do obdobia 2100 – 1800 rokov pred n. l. Podľa prof. Bátoru ide o mimoriadny nález, ktorý posúva hranice protourbánnej architektúry o tristo rokov skôr, než ju vedci datovali doteraz.
Ako sa tu bývalo?
Už pred viac ako 5000 rokmi sa rôzne časti mesta delili na luxusné a tie jednoduchšie a profesor Bátora sa domnieva, že už na nálezoch vo Vrábloch-Fidvári sa dá nájsť jednoznačný dôkaz spoločenskej odlišnosti obyvateľov. Stredná časť osídlenia bola zrejme považovaná za miesto, kde si domy stavala elita. Pri stavbe bohatších majiteľov domov boli použité kamene a domy mali drevenú podlahu. Chudobnejší spoluobčania, ktorí bývali ďalej od centra, mali domy postavené z prútia a hliny s hlinenou dlážkou. O určitej architektonickej uvedomelosti nás presviedča aj fakt, že domy mali štandardizované rozmery – dĺžku 10 – 15 m a šírku 6 – 8 m. Medzi jednotlivými domami sa nachádzali uličky široké približne 1 meter, bohužiaľ slúžili skôr ako smetisko, než ako komunikácia, Archeológovia v týchto priestoroch našli vrstvy domáceho odpadu, rozbité nádoby, zvieracie kosti, ale aj pokazené pracovné nástroje.
Pohrebisko sa nachádzalo vo vzdialenosti približne 300 metrov od opevneného sídliska a archeológovia objavili, že hroby boli približne po 7 až 10 rokov od pohrebu znova otvorené. Okrem keramických nádob sa v hroboch našli aj rôzne ozdoby z bronzu, náušnice, alebo ihlice na spínanie odevu, ale aj hovädzie rebrá, ktoré mali slúžiť ako strava pri „ceste na onen svet“.
Na lokalite vo Vrábloch-Fidvári spoločne pracujú vedci z Katedry archeológie FFUK v Bratislave, odborníci z Archeologického ústavu SAV v Nitre a špecialisti z Nemeckého archeologického ústavu so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom. Výskum tejto slovenskej archeologickej lokality, ktorá nadobudla celoeurópsky význam, prebieha od roku 2007 a počas letných mesiacov sa zapájajú aj mladí pedagógovia, doktoranti a študenti archeológie Univerzity Komenského v Bratislave.
Informácie poskytla: Andrea Földváryová, vedúca Oddelenia vzťahov s verejnosťou, Univerzita Komenského v Bratislave
Spracovala: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: UK v Bratislave
Uverejnila: ZVČ