Inovatívna metóda rozloží plast už v priebehu niekoľkých hodín.
Doteraz sme dokázali svetovo recyklovať len 9 percent plastov, ktoré boli kedy vyrobené. Zdroj: iStock.com/Larina Marina
Plasty sú obrovským problémom už niekoľko rokov. Každý obyvateľ Európskej únie vyprodukoval podľa Eurostatu v roku 2021 v priemere 36,1 kg plastového odpadu z obalov. Objem vyprodukovaného odpadu z plastových obalov na obyvateľa sa v rokoch 2010 až 2021 zvýšil približne o 29 percent, čo predstavuje asi 8,1 kg na osobu.
Celkový objem plastového odpadu vyprodukovaného v EÚ v roku 2021 predstavoval 16,13 milióna ton. Z uvedeného množstva sme recyklovali iba približne 6,56 milióna ton. Problémom je tiež to, že plast sa časom rozpadne na mikroplasty a nanoplasty, ktoré znečisťujú prírodu a ukladajú sa i v našom organizme.
Doteraz sme dokázali svetovo recyklovať len 9 percent plastov, ktoré boli kedy vyrobené. Zvyšok môže mať závažný vplyv na životné prostredie a naše zdravie, či už v prírode, kde predstavujú plasty nebezpečenstvo pre živočíchy, alebo aj počas rozkladu, keď sa do ovzdušia uvoľňujú mikroplasty, ktoré sa môžu dostať do ľudského mozgu a iných častí nášho tela.
Mnohí odborníci sa snažia problém s recykláciou plastov vyriešiť už roky. Pomôcť by mohli aj výskumníci z Northwestern University, ktorí vyvinuli novú metódu rozkladu jedného z najbežnejších plastov na vedľajší produkt, ktorý sa dá recyklovať na cennejšie materiály. Ide o inováciu, ktorá využíva vlhkosť vzduchu. Zistenia o novej metóde publikovali vo vedeckom časopise Green Chemistry.
Podstatou tejto novej metódy je, že bežný plast spracovali pomocou lacného katalyzátora a nechali ho na vzduchu. O štyri hodiny takýmto spôsobom rozložili až 94 percent tohto materiálu. Plast sa premenil na kyselinu tereftalovú (TPA), veľmi cenný stavebný prvok polyesterov. Keďže TPA sa dá recyklovať na cennejšie materiály, tento proces ponúka bezpečnejšiu a lacnejšiu alternatívu k súčasným metódam recyklácie plastov. Využitím vlhkosti zo vzduchu dokázali rozložiť plastový odpad bez použitia toxických rozpúšťadiel a náročných chemických procesov.
Možno nahradí aj triedenie plastov
Metóda spočíva vo využití katalyzátora na báze molybdénu a čierneho uhlia, ktoré sú lacné a netoxické. Najskôr vedci zmiešali a zahriali PET plast s katalyzátorom, čím sa uvoľnili plastové väzby, ktoré sa následne rozpadli na menšie časti. Rozložený materiál vystavili vzduchu, kde stopové množstvo vlhkosti spustilo premenu na kyselinu tereftalovú (TPA). Ako vedľajší produkt vznikol acetaldehyd, čo je priemyselná chemikália, ktorú možno ľahko odstrániť a využiť.
Plasty sa dostávajú všade. iStock.com/RomoloTavani Zdroj:
Veľkou výhodou tejto metódy je rozklad polyesterových materiálov. Metóda funguje na plastových fľašiach, tričkách a farebných plastoch, ktoré rozložila na čisté, bezfarebné TPA. Využitím vlhkosti vo vzduchu dokážu výskumníci eliminovať rozpúšťadlá, znížiť potrebu energie a vyhnúť sa používaniu agresívnych chemikálií, čím sa celý proces stáva čistejším a ekologickejším. Plasty by sme nemuseli teda pri tejto metóde triediť.
Momentálne sa odborníci snažia nájsť využitie metódy aj v priemysle. Je však isté, že táto technológia má potenciál výrazne znížiť znečistenie plastovým odpadom, znížiť jeho ekologickú stopu a prispieť k jeho opätovnému využitiu.
Zdroje: Green Chemistry, Live Science, Eurostat (1, 2)
(RR)
