V mozgu ľudí s priemerným vekom od 45 do 50 rokov našli vedci okolo 4800 mikrogramov mikroplastov na gram hmotnosti.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Florent Molinier
Mikroplasty sú drobné plastové čiastočky menšie ako 5 milimetrov. Do životného prostredia sa dostávajú napríklad používaním kozmetických produktov, praním odevov zo syntetických textílií, ale najmä spaľovaním plastového odpadu. Z nášho prostredia len tak ľahko nevymiznú a vyskytujú sa takmer všade okolo nás – v oceánoch, pôde, potravinách či dokonca v pitnej vode. Nielenže znečisťujú životné prostredie, ale zároveň ich môžu zhltnúť živočíchy či ľudia.
Keďže sa nachádzajú vo vode, v pôde či vo vzduchu, do nášho tela sa môžu dostať jednoducho vdýchnutím alebo požitím už v spracovaných potravinách či vo vode. Konkrétne vplyvy mikroplastov na ľudské zdravie zatiaľ nie sú presne známe. S istotou však vieme povedať, že sú škodlivé, pretože obsahujú rozličné stabilizátory, spomaľovače horenia a iné chemické látky.
Objem mikroplastov v našich orgánoch sa zvýšil o polovicu
Podľa štúdie z roku 2024, o ktorej si môžete prečítať aj v článku na našom portáli VEDA NA DOSAH, sa priemerne v jednom litri balenej vody nachádza okolo 240-tisíc malých plastových čiastočiek. Toto číslo je až 100-krát vyššie ako v predchádzajúcich štúdiách, ktoré sa väčšinou zameriavali na väčšie mikroplasty. Voda obsahovala čiastočky všetkých siedmich druhov plastov. Najbežnejší bol polyamid, typ nylonu, ktorý sa často používa na filtrovanie a čistenie vody.
Nová štúdia, uverejnená v časopise Nature, poukazuje na to, že v našich životne dôležitých orgánoch sa nahromadilo oveľa väčšie množstvo mikroplastov ako pred desiatimi rokmi. Vedci z Univerzity v Novom Mexiku zistili, že najviac drobných plastových čiastočiek sa hromadí v našom mozgu, dokonca viac ako v obličkách a pečeni.
Jedna štúdia dokonca poukazuje na to, že mikroplasty môžu spôsobiť i predčasné pôrody. Takisto mikroplasty objavili aj v myších mozgoch, pričom myšiam zablokovali krvné cievy v mozgu. Podľa ďalšej štúdie vedci skúmali vzorky tkanív z 52 ľudských tiel, ktoré sa podrobili pitve v rokoch 2016 a 2024.
Analyzovali vzorky mozgového tkaniva, pričom podľa zákona musia toto tkanivo uchovávať minimálne sedem rokov. Staršie mozgové tkanivo pochádzalo z roku 2016 a porovnávali ho s tkanivom z roku 2024. Všetky vzorky odobrali z predného mozgu.
Každá jedna vzorka, ktorú otestovali, obsahovala plastové častice. Zatiaľ čo vzorky z pečene a obličiek obsahovali podobné množstvá mikroplastov, v mozgu boli až 30-krát vyššie koncentrácie týchto čiastočiek. Navyše sa v priebehu ôsmich rokov zvýšil výskyt mikroplastov v ľudských orgánoch o 50 percent.
Lyžica s mikroplastami. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Svetlozar Hristov
Priemerne máme v mozgu počet mikroplastov vo veľkosti jednej lyžice
V mozgu ľudí s priemerným vekom od 45 do 50 rokov našli vedci okolo 4800 mikrogramov mikroplastov na gram hmotnosti mozgového tkaniva. Možno sa vám to zdá málo, ale toto množstvo sa približne rovná jednej celej plastovej lyžici.
Pečeň a obličky pomáhajú filtrovať a rozkladať odpad v tele, čo potenciálne zvyšuje ich kontakt s týmito časticami, ktoré sa dostanú do nášho tela. Náš mozog má tiež dodatočnú ochranu proti kontaminantom, hematoencefalickú bariéru. Ide o fyzikálno-chemickú bariéru, ktorá oddeľuje krv od mozgu a mala by zabrániť prechodu cudzorodého materiálu do tela.
Tím vedcov tiež porovnal svoje údaje so staršími vzorkami mozgu z rokov 1997 – 2013. Odborníci prišli na to, že v priebehu rokov sa zvyšovala koncentrácia mikro- a nanoplastov v našich telách. Koncentrácie plastov v analyzovaných tkanivách neboli ovplyvnené vekom, etnickým pôvodom alebo príčinou smrti. Zaujímavosťou je, že ľudia, ktorým diagnostikovali demenciu, mali v mozgu až 10-krát vyššiu koncentráciu mikroplastov oproti ľuďom, ktorí ju nemali.
Zdroj: National Library of Medicine, Eurek Alert, Nature Medicine, Britannica, National Institutes of Health
(RR)
