Obe vedecké osobnosti SAV si ocenenia prevzali v piatok 6. decembra 2024 z rúk podpredsedu SAV Martina Venharta.
Ján Kormanec a Ľubica Lacinová. Zdroj: SAV. Autor: Katarína Gáliková
Predsedníctvo SAV udelilo pri príležitosti významného životného jubilea Pamätnú plaketu SAV Ľubici Lacinovej z Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky (ÚMFG) Centra biovied SAV, v. v. i. Čestnú plaketu SAV Dionýza Blaškoviča si za zásluhy v biologických vedách prevzal Ján Kormanec z Ústavu molekulárnej biológie SAV, v. v. i.
Obe vedecké osobnosti SAV si ocenenia prevzali v piatok 6. decembra 2024 z rúk podpredsedu SAV Martina Venharta.
„Udeľovanie ocenení Slovenskej akadémie vied je jedna z najkrajších chvíľ akademického života, keď si môžeme uctiť ľudí, ktorých si vážime a ktorí sú piliermi akadémie. Dnešnú chvíľu si vážim o to viac, že ide o dvojnásobnú príležitosť,“ povedal na úvod M. Venhart.
Ľubica Lacinová a Martin Venhart. Zdroj: SAV. Autor: Katarína Gáliková
Prof. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc., vyštudovala jadrovú fyziku s individuálnym študijným plánom z biofyziky na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po promócii absolvovala študijný pobyt a neskôr internú ašpirantúru v Centre fyziologických vied (CFV) SAV, kde ju zaradili do pracovnej skupiny RNDr. Juraja Polednu, DrSc., a venovala sa štúdiu zmien optických vlastností (anizotropii) kostrových svalových buniek pri ich excitácii a následnej kontrakcii. „Bolo to v čase MacGyverovského prístupu k vede a výskumu, takže výsledky získavala na prototypoch prístrojov, ktoré boli vyvinuté a skonštruované aj s jej osobným príspevkom v Laboratóriu biofyziky CFV SAV,“ zdôraznil K. Marhold.
Po spoločenských zmenách v rokoch 1989 – 1990 ostala ako vedecká pracovníčka pracovať v Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky (ÚMFG) SAV, ktorý bol jeho následníckou organizáciou. V rokoch 1990 – 1991 bola postdoktorandkou Lekárskej fakulty Pennsylvánskej univerzity vo Filadelfii v laboratóriu prof. Martina Morada. Tu sa naučila metódu patch clamp a skúmala excitabilitu srdcových myocytov hlodavcov – morčaťa a potkana.
V rokoch 1993 – 2001 pracovala ako výskumníčka v Ústave farmakológie a toxikológie Technickej univerzity v Mníchove, kam pôvodne odišla na trojmesačnú stáž. „Aby udržiavala aktívny kontakt so Slovenskom, bola aktívnou súčasťou autorského tímu priekopníckeho časopisu InZine, v ktorom popularizovala aktuálne výsledky vedy, a stala sa tak členkou liberálnej frakcie bratislavskej kaviarne ešte pred tým, než to bolo „cool“,“ priblížil v laudáciu K. Marhold.
Ľubica Lacinová s Pamätnou plaketou SAV. Zdroj: SAV. Autor: Katarína Gáliková
Vedecká produkcia Ľubice Lacinovej je bohatá, zahŕňa celkovo 92 publikácií, ktoré boli doposiaľ viac ako 2360-krát citované bez autocitácií. Popri vedeckovýskumnej činnosti bola aktívna aj vo vzdelávaní. Bola školiteľkou piatich bakalárskych, 14 diplomových a dvoch rigoróznych prác. Viedla deviatich študentov doktorandského štúdia.
Ľubica Lacinová bola popri svojej vedeckej a pedagogickej práci aktívna aj vo vedecko-manažérskej oblasti. V ÚMFG SAV bola vedúcou laboratória, vedúcou oddelenia, zástupkyňou riaditeľa, predsedníčkou vedeckej rady, poverenou riaditeľkou a členkou Snemu SAV. V období 2013 až 2017 bola predsedníčkou Snemu SAV a predsedníčkou II. komory Snemu SAV. Vo funkčných obdobiach 2017 – 2021 a 2021 – 2025 bola a je zvolenou členkou predsedníctva SAV a členkou Vedeckej rady SAV. „Ľubica Lacinová je komplexná osobnosť, ktorá má popri svojej nespornej vedeckej erudícii vyhranené názory na viaceré často diskutované otázky spoločenského života. V tejto oblasti je veľmi aktívna a viackrát vyslovila svoje názory v elektronických a tlačených médiách, a to najmä k všeobecne etickým otázkam, úskaliam rodovej rovnosti v modernej spoločnosti, majorizácii menšinových názorov a k praktikám pri nakladaní s GMO,“ konštatoval K. Marhod.
Ľubica Lacinová poďakovala najmä kolegom a kolegyniam, ktorí a ktoré jej pomáhali pri vedeckej práci, ale aj kolegom z Predsedníctva SAV.
Ján Kormanec a Martin Venhart. Zdroj: SAV. Autor: Katarína Gáliková
RNDr. Ján Kormanec, DrSc., ktorý sa v tomto roku rovnako dožíva významného životného jubilea, študoval na Katedre biochémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Internou ašpirantúrou pokračoval v Ústave molekulárnej biológie SAV. Dizertačnú prácu Izolácia a charakterizácia nového génu pop1 v Saccharomyces cerevisiae, kódujúceho bielkovinu s vnútornou periodickou štruktúrou úspešne obhájil v roku 1991 a bol mu priznaný akademický titul CSc. vo vednom odbore molekulárna biológia. V roku 2002 mu Vedecká rada Univerzity Komenského udelila vedeckú hodnosť DrSc. vo vednom odbore molekulárna biológia na základe doktorskej dizertačnej práce Heterogenita sigma faktorov RNA polymerázy a diferenciácia streptomycét.
Ján Kormanec absolvoval početné študijné pobyty v zahraničí. V Ústave molekulárnej biológie SAV, v. v. i., pôsobí od roku 1991 ako vedúci oddelenia biochémie, ktoré sa v roku 2003 zmenilo na oddelenie génovej expresie, a v súčasnosti je vedúcim oddelenia genomiky a biotechnológií. V rokoch 2009 – 2012 bol predsedom Vedeckej rady ÚMB SAV a v rokoch 2012 – 2016 riaditeľom ÚMB SAV. „Ján Kormanec je významným, medzinárodne uznávaným odborníkom v oblasti mikrobiológie a molekulárnej biológie. Počas štyridsaťročného pôsobenia v Ústave molekulárnej biológie SAV významne prispel k pochopeniu účinkovania a regulácie mimoriadne komplexnej siete sigma faktorov a ich regulátorov v odozve na stres a diferenciáciu streptomycét. Tieto pôdne baktérie podliehajú výnimočnej morfologickej diferenciácii prepojenej s produkciou viac než 70 percent známych antibiotík a iných biologicky aktívnych sekundárnych metabolitov,“ vyzdvihol K. Marhold.
Ján Kormanec je mimoriadne aktívny aj vo výchove mladých vedeckých pracovníkov, bol školiteľom deviatich úspešne obhájených doktorandov. „Patrí medzi nosné osobnosti ústavu a jeho odborná erudovanosť, profesionálna zodpovednosť, komunikatívnosť a ochota pomôcť sú veľkým prínosom pre jeho pracovisko,“ dodal podpredseda SAV pre 2. oddelenie vied.
Pre oceneného J. Kormanca bola slávnostná ceremónia rekapituláciou života. „Čas uteká veľmi rýchlo, som rád, že som zostal tejto inštitúcii verný toľké roky a že som mal šťastie na ľudí, ktorí mi pomohli realizovať moje myšlienky. Moja rovnako veľká vďaka patrí manželke, ktorá počas celej mojej vedeckej kariéry stála pri mne, hoci to bolo veľmi ťažké,“ uviedol vo svojej ďakovnej reči ocenený J. Kormanec.
Zdroj: TS SAV, autorka textu Andrea Nozdrovická
(zh)
