Adventný veniec, ktorý zdobí mnohé príbytky, nám každý rok pripomína blížiace sa Vianoce. Poznáte jeho príbeh?
Vzhľad adventného venca v 19. storočí. Zdroj: Wikimedia Commons/Rauhes Haus/Rauhes Haus
Zajtra sa začína advent, jedno z najkrajších období v roku, ktoré je predzvesťou blížiacich sa Vianoc. Slovo advent pochádza z latinského adventus a znamená príchod. Jedným zo symbolov adventu aj Vianoc je adventný veniec, ktorý pozná hádam každý z nás. Viete však, ako vznikol a odkiaľ pochádza?
Príbeh adventného venca
Pri pohľade do histórie adventného venca sa prenesieme na sever Nemecka, do predvianočného Hamburgu 19. storočia.
Prvý adventný veniec na svete totiž visel v modlitebnej miestnosti domu s názvom Rauhes Haus v Horne pri Hamburgu (dnes je Horn súčasťou mesta Hamburg). Písal sa rok 1839.
Podľa prameňov stál za jeho vznikom evanjelický teológ Johann Hinrich Wichern, ktorý v Horne pri Hamburgu založil domov pre osirelé a zanedbané deti z hamburských chudobných štvrtí. Adventný veniec mal chovancom skrášliť predvianočné obdobie a pripomínať blížiaci sa Štedrý deň. Počas adventu na ňom každý deň zapálili jednu sviečku.
Modlitebňa v dome Rauhes Haus v roku 1846. Kresba vyšla v novinách Illustrirte Zeitung v roku 1846. Zdroj: Wikimedia Commons
Hamburg 19. storočia
Hamburg sa v 19. storočí rozrastal enormnou rýchlosťou a postupne sa menil z prístavného mesta na metropolu. Nástup industrializácie a masové prisťahovalectvo ľudí z vidieka si však vyberali svoju daň. Veľká sociálna nerovnosť sa zrkadlila aj v zlých životných podmienkach mnohých Hamburčanov. Týkala sa najmä štvrtí v okolí prístavu, kde žili robotníci a chudobné vrstvy obyvateľstva.
Koľko sviečok mal adventný veniec?
Adventný veniec, ako ho poznáme, má štyri sviečky, ktoré sa zapaľujú postupne, vždy jedna každú adventnú nedeľu. Pôvodný adventný veniec ich mal omnoho viac.
Prvý veniec, ktorého základ tvorilo drevené koleso, mal jednu sviečku na každý deň adventného obdobia. Odlišovalo sa, či išlo o sviečky prislúchajúce adventným nedeliam, ktoré boli veľké a biele, alebo sviečky určené na bežné dni, ktoré boli červené a menšie.
Počet sviečok sa menil podľa toho, na aký dátum pripadli Vianoce v kalendári. Počet sviečok určených na bežné pracovné dni sa tak pohyboval od 18 do 24.
Prvá biela sviečka sa zapálila v prvú adventnú nedeľu. Každý pracovný deň v týždni sa zapálila menšia červená sviečka. Takto sa pokračovalo, až kým sa nezapálila posledná biela sviečka na štvrtú adventnú nedeľu.
Štedrý deň a štvrtá adventná nedeľa väčšinou nepripadli na jeden a ten istý deň. Aj preto sa po zapálení štvrtej bielej sviečky zapaľovali ďalšie menšie červené sviečky. Plameň poslednej sviečky sa rozhorel na Štedrý deň, keď veniec osvetľovalo svetlo všetkých sviec symbolizujúce príchod Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach.
Výzdoba
Jedľové vetvičky boli prvýkrát použité na výzdobu stien modlitebne počas adventu v roku 1851. Neskôr v roku 1860 pribudli vetvičky aj na svietniku v tvare kolesa. Okrem toho ho zdobili biele stuhy, ktorými bol ovinutý, a borovicové šišky.
Pôvodný Wichernov adventný veniec dnes pripomínajú vence, ktoré sa každý rok podľa vzoru prvého adventného venca vyrábajú v miestnom záhradníctve. Slúžia okrem iného na výzdobu domu Rauhes Haus, kde sídli diakonická organizácia, ako aj hamburskej radnice.
Wichernov adventný veniec na hamburskej radnici. Zdroj: https://www.hamburg-tourism.de
Adventný veniec na vzostupe
Začiatkom 20. storočia si adventný veniec našiel cestu do príbytkov obyvateľov strednej triedy. Tomu sa prispôsobila i jeho veľkosť a počet sviečok.
Moderná verzia venca bola menšia a zostali len sviečky symbolizujúce adventné nedele. Odvtedy má zvyčajný adventný veniec len štyri sviečky – jednu na každú nedeľu pred Vianocami.
Kto bol Johann Hinrich Wichern?
Johann Hinrich Wichern (1808 – 1881) bol popredný nemecký teológ, pedagóg a sociálny reformátor, ktorý mal na zreteli blaho detí z biednych a núdznych pomerov. Sám vyrastal v skromných pomeroch a po smrti otca pomáhal matke ako 15-ročný zabezpečovať živobytie rodiny. Po ukončení štúdia, ktoré mu bolo umožnené vďaka štipendiu, začal v roku 1832 učiť. Ako učiteľ sa stretával i s veľkou biedou svojich žiakov, ktorí boli nútení prispievať do rodinného rozpočtu, neraz tiež krádežami alebo prostitúciou.
V roku 1833 získal Wichern do daru starý dom so slamenou strechou, známy ako Das Rauhe Haus, v ktorom prichýlil najprv 14 chlapcov zo zlých sociálnych pomerov, neskôr pribudli aj dievčatá. Na rozdiel od iných inštitúcií Wichern svojich zverencov nielen vychovával, ale i vzdelával. Diakonická organizácia Das Rauhe Haus, založená na princípoch Johanna Hinricha Wicherna, funguje dodnes.
Zdroj: Sonntagsblatt, Das Rauhe Haus, PR-Museum.de, Digitales Hamburg Geschichtsbuch
(zh)
