Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Výstava: Slovenské ženy v národnom hnutí

VEDA NA DOSAH

Slovenské národné múzeum pozýva na výstavu Slovenské ženy v národnom hnutí, ktorá prebieha v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží 2 v Bratislave. Výstava potrvá do 1. decembra 2024.

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock. Autor: kieferpix

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock. Autor: kieferpix

Dvojsté výročia narodenia Adely Ostrolúckej a Anny Hurbanovej-Jurkovičovej sa stali podnetom na vznik putovnej výstavy, ktorá približuje činnosť slovenských žien v národnom hnutí. Obe ženy – Adela Ostrolúcka, priateľka Ľudovíta Štúra, a Anna Hurbanová-Jurkovičová, manželka Jozefa Miloslava Hurbana,– sú v dejinách späté s osudmi dvoch vedúcich osobností štúrovskej generácie.

Boli inšpirátorkami a predstaviteľkami slovenskej kultúry, literatúry, osvety a vzdelanosti v dobe osnovania politických dokumentov z roku 1848, v ktorých sa prvý raz Slovensko deklarovalo ako osobitná krajina a Slováci ako samostatný národ.

Slovenské ženy v národnom hnutí. Zdroj: Slovenské národné múzeum

Slovenské ženy v národnom hnutí. Zdroj: Slovenské národné múzeum

Z chudobnej dediny do sveta dosiek

Na národných, demokratizačných a občianskych pohyboch sa v polovici 19. storočia po boku štúrovcov podieľali aj ich matky, sestry, priateľky a manželky, ktoré sa vzdelávali a angažovali v umeleckej, zvlášť v divadelnej a literárnej, osvetovej a školskej oblasti.


Na tieto aktivity si našli čas popri starostlivosti o rodinu, čím napomáhali procesu vlastnej emancipácie na pozadí spoločenských zmien, ktoré priniesli demokratické revolúcie v rokoch 1848 a 1849. Adela Ostrolúcka bola ideálnym typom dobovej intelektuálky starého veku, ktorý Štúr rúcal, a predsa ho táto aristokratka očarila.

Anička Hurbanová-Jurkovičová naproti tomu pochádzala z vrstiev chudobnej dedinskej inteligencie a preslávila sa ako jedna z prvých slovenských ochotníckych herečiek, a tak otvorila cestu ďalším ženám na dosky, ktoré znamenajú svet. V jej hereckej tradícii pokračovali Anna Halašová a Naďa Hejná, ktoré sa stali symbolom prechodu od ochotníckeho divadla k profesionálnemu.

Spisovateľky a národovkyne

Druhou umeleckou oblasťou, do ktorej slovenské ženy výrazne zasiahli, bola beletristická tvorba. Ako uznávané spisovateľky realizmu poznáme Elenu Šoltésovú, Teréziu Vansovú a Boženu Slančíkovú Timravu, podobne autorky detských knižiek Ľudmilu Podjavorinskú a Máriu Rázusovú-Martákovú.
Osobitnú kapitolu tvoria ženy národovkyne, predstaviteľky ženského emancipačného a občianskeho hnutia – Amália Francisciová, Elena Šoltésová a Zora Jesenská –, ktoré pochádzali zo štúrovských rodín a pokračovali v šírení aj presadzovaní demokratických hodnôt a ideálov v súvekých slovenských reáliách.

Výstava predstaví prostredníctvom 13 medailónov tieto významné osobnosti slovenských národných a kultúrnych dejín.

Zdroj: TS Slovenské národné múzeum

(LDS)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky