Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Čo sa deje po vysadení Ozempicu? Odborníci prišli so zaujímavými zisteniami

VEDA NA DOSAH

Vzhľadom na to, že injekčné lieky obsahujúce GLP-1 sa užívajú čoraz častejšie, mnohí ľudia sa pýtajú, čo sa stane, keď pacienti prestanú tieto lieky užívať mimo kontrolovaných klinických štúdií. Vedci už poznajú odpoveď.

Lieky primárne určené na cukrovku obsahujú hormón sýtosti, ktorý znižuje chuť do jedla, stabilizuje cukor v krvi a podporuje chudnutie. Zdroj: iStock/Олег Буянов

Lieky primárne určené na cukrovku obsahujú hormón sýtosti, ktorý znižuje chuť do jedla, stabilizuje cukor v krvi a podporuje chudnutie. Zdroj: iStock/Олег Буянов

Nová analýza vedcov, do ktorej bolo zapojených takmer osemtisíc ľudí, naznačuje, že prerušenie liečby liečivami semaglutid a tirzepatid zvyčajne nevedie k výraznému opätovnému priberaniu na váhe. Mnohí pacienti buď neskôr liečbu obnovia, alebo prejdú na iné možnosti regulácie hmotnosti.

V jednej z doteraz najrozsiahlejších štúdií v reálnych podmienkach, ktorá skúmala dlhodobé výsledky po prerušení liečby GLP-1 (hormónu sýtosti, ktorý znižuje chuť do jedla, stabilizuje cukor v krvi a podporuje chudnutie), výskumníci zistili, že značný počet pacientov si dokázal udržať stabilnú hmotnosť počas jedného roka. To sa často podarilo dosiahnuť prostredníctvom alternatívnych liečebných postupov a štruktúrovanej podpory životného štýlu.

Zistenia uverejnené v časopise Diabetes, Obesity and Metabolism ukázali, že pacienti, ktorí prestali užívať semaglutid (predávaný pod značkami Ozempic a Wegovy) a tirzepatid (predávaný pod značkami Mounjaro a Zepbound), do roka opäť pribrali viac ako polovicu hmotnosti, ktorú schudli.

Nové údaje štúdie, ktorú viedol Hamlet Gasoyan, výskumník z Centra pre výskum hodnotovo orientovanej starostlivosti v Cleveland Clinic, naznačujú, že výsledky sa môžu líšiť v každodennej klinickej praxi, kde majú pacienti väčšiu flexibilitu pri prispôsobovaní svojich liečebných plánov.

Podľa Hamleta Gasoyana zistenia ukazujú, že mnohí pacienti, ktorí prestanú užívať semaglutid alebo tirzepatid, opäť začnú užívať tieto látky alebo prejdú na inú liečbu obezity, čo môže vysvetľovať, prečo priberú menej na váhe ako pacienti v randomizovaných štúdiách.

Viac ako polovica ľudí opäť pribrala

Výskumníci otestovali 7 938 dospelých s nadváhou alebo obezitou v Ohiu a na Floride. Všetci účastníci začali liečbu injekčným semaglutidom alebo tirzepatidom buď na obezitu, alebo na cukrovku 2. typu a potom prestali liek užívať v priebehu troch až dvanástich mesiacov. Výskumníci sledovali, aké liečby pacienti následne absolvovali a ako sa ich hmotnosť menila v priebehu času.

Hoci väčšina účastníkov zaznamenala významný úbytok hmotnosti, výsledky sa u jednotlivých osôb líšili.

  • Pacienti liečení na obezitu schudli priemerne 8,4 % svojej telesnej hmotnosti pred ukončením liečby a po roku opäť pribrali priemerne 0,5 % telesnej hmotnosti.
  • Pacienti liečení na cukrovku 2. typu schudli priemerne 4,4 % telesnej hmotnosti pred ukončením liečby a v priebehu nasledujúceho roka schudli ďalších 1,3 % telesnej hmotnosti.
  • Medzi pacientmi liečenými na obezitu 55 % pribralo na váhe po ukončení liečby, zatiaľ čo 45 % buď pokračovalo v chudnutí, alebo si udržalo svoju váhu.
  • V skupine s cukrovkou 44 % pribralo na váhe, zatiaľ čo 56 % si udržalo svoju váhu alebo pokračovalo v chudnutí.

Predchádzajúci výskum toho istého tímu identifikoval dva hlavné dôvody, prečo pacienti prestávajú užívať tieto lieky. Buď boli pre nich príliš drahé, alebo mali zlé vedľajšie účinky. Najčastejším faktorom bol nedostatok financií.

Pacienti, ktorí užívali lieky na cukrovku 2. typu, mali väčšiu pravdepodobnosť, že s liečbou znovu začnú, v porovnaní s tými, ktorí ich užívali na liečbu obezity. Zdá sa, že tento rozdiel súvisí s konzistentnejším poistným krytím predpisov na lieky proti cukrovke.

Do jedného roka od prerušenia pôvodnej liečby týmito liekmi, primárne určenými na cukrovku, mnohí pacienti vyskúšali iné stratégie na reguláciu hmotnosti:

  • 27 % prešlo na iný liek (vrátane liekov na obezitu staršej generácie alebo prechodu medzi semaglutidom a tirzepatidom),
  • 20 % obnovilo pôvodnú liečbu,
  • 14 % pokračovalo v liečbe prostredníctvom starostlivosti zameranej na životný štýl s odborníkmi, ako sú dietológovia alebo tréneri,
  • menej ako 1 % podstúpilo metabolickú a bariatrickú operáciu.

Výskumníci tvrdia, že tieto zistenia zdôrazňujú dôležitosť pokračujúcej, individualizovanej starostlivosti o ľudí, ktorí bojujú s obezitou, aj keď prestanú užívať lieky. Momentálne chcú v budúcnosti preskúmať účinnosť alternatívnych možností liečby obezity u pacientov, ktorí prestali užívať semaglutid alebo tirzepatid.

Zdroje: Cleveland Cilinic, Diabetes, obesity and metabolism

(RR)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup