Austrálsky startup, ktorého cieľom je pestovať rastliny na Mesiaci, bude súčasťou lunárnej misie plánovanej na rok 2025.
Kľúčovým faktorom pre astronautov pri dlhodobých misiách do vesmíru je okrem vody a vzduchu aj zdroj potravy. O realizovanie vízie pestovania rastlín na Mesiaci sa chce pokúsiť austrálsky startup Lunaria One v rámci misie Australian Lunar Experiment Promoting Horticulture (ALEPH).
Sadenice a semienka umiestnené v starostlivo skonštruovanej kapsule pošle spoločnosť na 380 000 kilometrov dlhú cestu na palube lunárneho modulu Intuitive Machines pravdepodobne už v roku 2025.
Startup Lunaria One chce týmto spôsobom prispieť k udržateľnému prieskumu vesmíru a zároveň podporiť udržateľnosť na Zemi. „Vo vesmíre, kde sú energia, potraviny, voda a zdroje obmedzené, je udržateľnosť nielen dôležitá, ale priam nevyhnutná. Preto je vesmír ideálnym miestom na vývoj a testovanie inovatívnych stratégií pre udržateľné postupy na Zemi,“ píše sa na webovej stránke spoločnosti.
Misia pod názvom Australian Lunar Experiment Promoting Horticulture (ALEPH) je prvou austrálskou lunárnou misiou. Okrem startupu Lunaria One sa nej podieľajú aj vedecké inštitúcie, neziskové organizácie a partneri z priemyslu. Práve interdisciplinárny prístup má zabezpečiť úspech misie.
Test odolnosti a prežitia
Plánovaná misia má otestovať, či budú rastliny schopné prežiť v extrémnych podmienkach na Mesiaci. Ešte skôr, ako sa rastliny dostanú do cieľovej destinácie, budú musieť dlhší čas prežiť uskladnené na štartovacej rampe. Počas štartu rakety zasa budú vystavené intenzívnym vibráciám.
Zvládnuť budú musieť aj extrémne podmienky, aké panujú na Mesiaci: žiarenie, inú gravitáciu a teplotné výkyvy s teplotami pohybujúcimi sa hlboko pod nulou. Výskumníci sa preto zameriavajú na experimenty testujúce odolnosť rastlín. „Keďže sme sa zamerali na Mesiac, sústredíme sa na experimenty testujúce schopnosti rastlín rásť v jeho drsnom prostredí. Tieto experimenty sú kľúčové nielen pre pochopenie toho, ako podporiť dlhodobú prítomnosť ľudí na Mesiaci, ale poskytnú aj cenné poznatky o pestovaní odolnosti a udržateľnosti v akomkoľvek extrémnom prostredí,“ uvádza sa na stránke Lunaria One.
Rastliny so schopnosťou regenerácie
Vedci plánujú vyslať na Mesiac aj druh sukulentných rastlín, ktoré majú mimoriadnu schopnosť regenerácie, takzvané resurrection plants, po slovensky rastliny vzkriesenia, napríklad trávu Tripogon loliiformis. Tieto rastliny sa prispôsobili životu v púštnom prostredí a zvládajú extrémne sucho, teplo aj chlad. V čase sucha strácajú svoj objem a farbu. Dokážu prežiť stratu až 95 percent relatívneho obsahu a po dodaní vody sa opäť preberú k životu.
Podľa Caitlin Byrtovej, profesorky bioinžinierstva a biologičky na Austrálskej národnej univerzite ide o to „pochopiť, ako môže byť rastlinný život alebo fotosyntetický život vo všeobecnosti dostatočne odolný na to, aby prežil cestu plnú extrémov, keď sa dostane do stagnácie, aby bol následne schopný opäť rásť“, cituje vedkyňu denník The Guardian.
Enrico Palermo, vedúci Austrálskej vesmírnej agentúry, uviedol: „Pochopenie toho, ktoré rastliny je možné pestovať vo vesmíre a ako ich najlepšie pestovať, bude v nasledujúcich rokoch zohrávať kľúčovú úlohu pri výskume vesmíru a zároveň nám poskytne dôležité vedecké poznatky, ktoré môžeme využiť na Zemi.“
Experimenty sa realizovali už v minulosti
Prvé experimenty s pestovaním rastlín v mesačnej pôde sa uskutočnili už v roku 2019. V roku 2021 výskumníci z úradu NASA urobili experiment, v ktorom v laboratórnych podmienkach skúmali, či rastliny dokážu rásť v mesačnom regolite. Rastlinu arábkovky Thalovej (Arabidopsis thaliana) zasadili do vzoriek mesačnej pôdy, ktorú priniesli na Zem ešte astronauti misií Apollo 11, 12 a 17. Semená začali klíčiť, po pár dňoch však začali v regolite chátrať. I tak išlo podľa vedcov o významný dôkaz toho, že sa dajú rastliny pestovať aj v mesačnej pôde. Viac sa o experimente dočítate v článku uverejnenom na našom portáli VEDA NA DOSAH.
Zdroj: Lunaria One, Plants on the Moon, The Guardian, ScienceAlert, VND
(zh)