Rozpoznanie príznakov mŕtvice a rýchly prístup k liečbe môžu rozhodnúť o tom, či pacient prežije a akú bude mať kvalitu života.
Cievna mozgová príhoda postihne na Slovensku približne 17 000 pacientov ročne. Zdroj: iStock.com/peterschreiber.media
Svetový deň cievnych mozgových príhod (CMP), ktorý každoročne pripadá na 29. október, je pripomienkou dôležitosti prevencie a včasnej liečby jedného z najzávažnejších ochorení súčasnosti.
Na CMP každý rok zomierajú milióny ľudí na celom svete a podľa štatistík je treťou najčastejšou príčinou úmrtí. Drží si prvenstvo medzi diagnózami, ktoré človeka predčasne invalidizujú. Vďaka inovatívnej rehabilitácii pomocou robotov pracujúcich s virtuálnou realitou však šance na uzdravenie významne vzrastajú.
Pomoc ľuďom s rovnakým osudom
Tento deň tiež upriamuje pozornosť na príbehy pacientov, ktorí čelili následkom mŕtvice. Svojím odhodlaním a svojou silou si zachránili zdravie a získali späť kontrolu nad životom. Jednou z nich je aj Alžbeta Husarovič, pacientka, ktorá prekonala cievnu mozgovú príhodu vo veku dvadsaťosem rokov.
„Len vďaka tomu, že najbližší rozpoznali prvé príznaky cievnej mozgovej príhody, a následnej rehabilitácii s fyzioterapeutmi a logopédmi dokážem žiť s rodinou opäť plnohodnotný život. Moje rozhodnutie bojovať bolo podmienené materinským inštinktom a túžbou po zdravom živote,“ dodáva Alžbeta Husarovič, ktorá dnes pomáha ľuďom s rovnakým osudom prostredníctvom občianskeho združenia Porážka.sk, ktoré založila.
Čas je kľúčový
Cievna mozgová príhoda na celom svete ročne postihne asi 15 miliónov ľudí, neúprosné štatistiky na Slovensku uvádzajú ročne zhruba 17 000 pacientov. Týka sa hlavne starších, no príčinou trvalej invalidity či úmrtia je čoraz častejšie aj u mladších. Asi osemdesiat percent prípadov cievnej mozgovej príhody nastane pre upchatie cievy v mozgu.
Tento stav sa často končí fatálne, preto je treťou najčastejšou príčinou úmrtia. Podľa primára MUDr. Jozefa Koloňa zo špecializovanej nemocnice Vitalita v Lehniciach je kľúčové, aby sa ľudia naučili rozpoznať prvé príznaky CMP a včas vyhľadali odbornú pomoc. „Rozpoznanie príznakov mŕtvice a rýchly prístup k liečbe môžu rozhodnúť o tom, či pacient prežije a akú kvalitu života bude mať,“ upozorňuje Koloň.
Prvé varovné príznaky
Medzi prvé varovné príznaky, ktoré indikujú, že by mohlo ísť o cievnu mozgovú príhodu, patria:
- poklesnutý ústny kútik,
- náhla nehybnosť ruky alebo nohy,
- náhle ťažkosti s rečou.
Šance na uzdravenie stúpajú
Cievna mozgová príhoda si drží prvenstvo medzi diagnózami, ktoré človeka predčasne invalidizujú – pacient sa často musí vysporiadať s poruchou pohybu, so zníženou koordináciou či zníženou schopnosťou vzpriameného stoja i sedu. Pacienti po náhlej cievnej mozgovej príhode majú nárok na dlhodobú rehabilitáciu a starostlivosť pod dohľadom tímu odborníkov, ktorý sa skladá z neurológa, fyzioterapeuta, logopéda aj zo psychológa. „Celé doliečovanie však zvyčajne nevyčerpajú, lebo nevedia, na čo majú v rámci svojho zdravotného poistenia nárok. Pacienti sú bezprostredne po CMP automaticky prevezení na neurologické oddelenie najbližšej nemocnice, kde sa lieči akútna fáza štandardne desať dní,” vysvetľuje Mgr. Zuzana Labudová zo špecializovanej nemocnice Vitalita v Lehniciach.
Pozrite si
Robotická rehabilitácia
O ďalšie doliečovanie musia pacienti, respektíve rodinní príslušníci pacienta, požiadať iné zdravotné zariadenie. „Ideálne je urobiť tak čo najskôr po príhode, aby sa mohlo po stabilizovaní stavu pacienta ihneď začať s rehabilitáciou,“ dodáva Mgr. Zuzana Labudová. Platí, že čím skôr sa začne s rehabilitáciou, tým lepšie sú jej výsledky.
Po CMP je kľúčová nielen akútna liečba, ale aj včasná a intenzívna rehabilitácia, ktorá môže pacientom výrazne skrátiť dobu rekonvalescencie a zlepšiť celkový stav. „Dnešné možnosti ponúkajú pacientom inovatívne možnosti liečby, ako je robotická rehabilitácia, ktorá uľahčuje obnovu pohybových schopností pacientov. Robotické technológie totiž dokážu pracovať 24 hodín denne a vykonávať pohybové sekvencie precízne a opakovane. Toto pri tradičnej rehabilitácii nevieme dosiahnuť. Terapia je doplnená i o prvky virtuálnej reality, ktoré zvyšujú motiváciu pacienta a umožňujú efektívny fyzický, ale aj kognitívny tréning,“ hovorí MUDr. Matej Fülöp, FBLR lekár z neurorehabilitačného zariadenia Levita v Lehniciach. Prevencia, rozpoznanie príznakov, včasná liečba a dnes už aj inovatívna rehabilitácia zvyšujú šance na život.
Zdroj: Trumpeter
(zh)
