Zväčšovanie vytvára akúsi rezervu, ktorá by mohla zmierňovať následky neurodegeneratívnych ochorení, ako je demencia.
Môže sa mozog zväčšovať donekonečna? Zdroj: iStockphoto.com
Podľa novej štúdie neurológov sa ľudské mozgy za posledné desaťročia skutočne zväčšili, a nie o málo. Zmeny by mohli znižovať riziko celkovej demencie súvisiacej s vekom. Odborníci sa v novej štúdii pozreli na mozgy viac ako 3 200 ľudí vo veku 55 až 65 rokov. Výsledky ich prekvapili.
Štúdia čerpá z 20. storočia
Tím amerických neurológov pod vedením Charlesa DeCarliho z Kalifornskej univerzity v Sacramente v štúdii publikovanej lekárskym časopisom JAMA Neurology poskytuje presvedčivé dôkazy, že sa za posledných 75 rokov ľudský mozog zväčšil.
Od čias, keď sa naši predkovia evolučne rozišli s predkami šimpanzov, sa ľudský mozog zväčšil zhruba štvornásobne. Do akých rozmerov môže ešte narásť? Podľa mnohých sa nemôže zväčšovať donekonečna, pretože s väčšími hlavičkami novorodencov by narastali komplikácie pri pôrode.
Vedci zapojili do štúdie účastníkov narodených v tridsiatych až sedemdesiatych rokoch 20. storočia, ktorí boli súčasťou Framingham Heart Study (FHS). Tá sa začala v roku 1948 vo Framinghame v štáte Massachusetts s cieľom získať informácie o kardiovaskulárnych a iných chorobách. V rokoch 1999 až 2019 im pomocou magnetickej rezonancie (MRI) snímali aj mozgy. Priemerný vek účastníkov bol v tom čase približne 57 rokov.
Rozdiel vo veľkosti je badateľný už medzi dvoma generáciami. Zdroj: iStockphoto.com
Jasné zväčšovanie mozgu
Neurológovia porovnali MRI snímky ľudí narodených v tridsiatych rokoch s tými, ktorí sa narodili v sedemdesiatych rokoch. Výsledky boli prekvapujúce.
Tím zistil, že mozgy ľudí sa postupne konzistentne zväčšovali, najviditeľnejšie v niektorých mozgových štruktúrach. Ľudia, ktorí sa narodili v sedemdesiatych rokoch, majú o 6,6 percenta väčší celkový objem mozgu ako tí, ktorí sa narodili v tridsiatych rokoch.
Kôra, v ktorej sa odohrávajú duševné pochody, narástla za štyri dekády o neuveriteľných 15 percent. Medzi staršími a mladšími účastníkmi sa zvýšil objem bielej hmoty, sivej hmoty a hipokampu, ktorý hrá úlohu pri pamäti a orientácii.
Demencie ubúda
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie demenciou v súčasnosti trpí viac ako 55 miliónov ľudí z celého sveta, pričom 60 až 70 percent prípadov predstavuje Alzheimerova choroba.
Genetika hrá hlavnú úlohu pri určovaní veľkosti mozgu, ale zistenia tejto štúdie naznačujú, že svoju rolu môžu zohrávať aj vonkajšie vplyvy, ako sú zdravotné, sociálne, kultúrne a vzdelávacie faktory. Za posledné tri desaťročia výskyt demencie v USA a Európe klesol približne o 13 percent každých desať rokov.
Demencia sa vyznačuje rednutím sivej hmoty mozgu, nazývanej kôra, ktorá okrem mnohých iných kognitívnych procesov zohráva úlohu v pamäti, učení a uvažovaní.
„Zväčšenie mozgových štruktúr, ktoré sme pozorovali v našej štúdii, môže odrážať napredovanie vo vývoji mozgu a potenciálne lepšie zdravie,“ uviedol DeCarli. „Väčšia štruktúra mozgu predstavuje aj väčšiu rezervu, ktorá by mohla zmierňovať následky mozgových chorôb súvisiacich s vekom, ako je Alzheimerova choroba a demencia.“
Zdroj: UCDavisHealth, Sciencedaily, Euronews
(JM)
