Exoplanéta s názvom GJ 9827 d má atmosféru zloženú takmer výlučne z molekúl horúcej vodnej pary.
Ilustrácia exoplanéty GJ 9827 d. Zdroj: NASA, ESA, Leah Hustak (STScI), Ralf Crawford (STScI)
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba agentúry NASA zachytil úplne nový druh exoplanéty. Planéta, ktorá môže pripomínať parnú saunu, s názvom GJ 9827 d má atmosféru zloženú takmer výlučne z molekúl horúcej vodnej pary.
Horúca plynná planéta
Objavená planéta mimo našej slnečnej sústavy je prvou svojho druhu, naznačujú nové pozorovania Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba. Vedci o jej existencii teoretizovali už dlhšie, no až teraz majú v rukách prvé dôkazy. Podľa astronómov ide o vzrušujúci objav, ktorý posúva hranice vedeckého bádania a hľadania potenciálneho života mimo Zeme. „Táto planéta však nie je pre spôsob života, aký poznáme na Zemi, veľmi prajná a pohostinná,“ uviedol vedec Eshan Raul, ktorý pôsobí na Wisconsinskej univerzite v Madisone.
Exoplanéta sa nachádza asi sto svetelných rokov od Zeme a je zahalená hustým obalom pary. Tento svet, označený GJ 9827 d, je približne dvakrát väčší a trikrát hmotnejší ako naša planéta a má atmosféru takmer výlučne zloženú z vodnej pary. Teplota sa pohybuje okolo 340 stupňov Celzia.
Tento typ planéty označujú odborníci sub-Neptún (má veľkosť medzi Zemou a Neptúnom). V našej Galaxii sú veľmi bežné, napriek tomu naša slnečná sústava žiadnu nemá. Preto musia odborníci pátrať za jej hranicami.
Na Zemi môže jestvovať život okrem iného aj vďaka vode. Teraz astrofyzici objavili planétu, kde sa nachádza vodná para. Zdroj: iStock.com/buradaki
Jedinečná atmosféra
To, čo robí planétu GJ 9827 d takou významnou, nie je len jej zvláštna atmosféra podobná pare, ale aj hmotnosť molekúl, z ktorých sa skladá.
Hubblov vesmírny ďalekohľad si na planétu v roku 2023 posvietil tiež. Urobil podobné pozorovania a videl známky molekúl vody v atmosfére planéty. No až doteraz nebolo isté, v akom množstve je voda v atmosfére zastúpená.
Podľa štúdie takmer všetky exoplanéty podobnej veľkosti, ktoré sme zatiaľ objavili, obsahovali ľahšie molekuly, ako je vodík a hélium. Takéto atmosféry majú napríklad aj plynné obry slnečnej sústavy Jupiter a Saturn, ktoré sa výrazne líšia od zložitej atmosféry Zeme a od atmosfér, ktoré by boli potrebné pre život, ako ho poznáme.
Pri pozorovaní GJ 9827 d vedci použili metódu nazývanú transmisná spektroskopia a zistili, že molekuly v atmosfére sú ťažšie, podobne ako tie na Zemi.
Spektroskopia je technika, ktorá pracuje na rozložení svetla hviezd na rôzne farby. Exoplanéty obiehajú okolo svojich hviezd, pri pohybe časť svetla hviezd prechádza cez atmosféru planéty. Častice v atmosfére ako vodná para, oxid uhličitý, metán a iné pohlcujú časť tohto svetla. K tejto absorpcii dochádza pri špecifických vlnových dĺžkach svetla. Štúdiom, pri ktorých vlnových dĺžkach je svetlo hviezd absorbované, môžeme určiť, aké je zloženie častíc v atmosfére.
Vôbec prvý kontakt s planétou GJ 9827 d mala vedecká družica Kepler v roku 2017, ale ešte bez informácie o zložení atmosféry. Exoplanéta sa nachádza len 8,4 milióna kilometrov od svojej materskej hviezdy GJ 9827, čo je približne šesť percent vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom. GJ 9827 d tak obehne svoju hviezdu za viac ako šesť pozemských dní.
Zdroj: ESA, Space, Sciencenews
(JM)
