Vyštudovala vodné hospodárstvo a vodné stavby na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. Od roku 1990 pracuje na Ústave hydrológie SAV, kde momentálne zastáva funkciu vedúcej oddelenia hydrológie povrchových vôd. Zaoberá sa prúdením v povrchových a podzemných vodách, interakčnými procesmi medzi týmito dvoma vodnými zdrojmi, ako aj štúdiom prenosových procesov a kvality vody v tokoch. Je úspešnou riešiteľkou viacerých domácich i medzinárodných projektov. Zároveň pôsobí ako šéfredaktorka vedeckého časopisu Acta Hydrologica Slovaca a ako členka redakčnej rady medzinárodného časopisu Journal of Hydrology and Hydromechanics.
Tomáš Verníček: Paní Velísková, počas prednášky ste nám priblížili kolobeh vody v prírode, jej význam pre ľudský život, a opísali ste nám aj prácu hydrológa. To základné sme sa však neopýtali. Čo vás priviedlo k štúdiu hydrológie?
Yvetta Velísková: To sa nedá tak jednoznačne povedať. Ono to vyplynulo tak nejako postupne. Hoci som bratislavské – čiže mestské dieťa, od malička som bola vedená k láske k prírode a z tej prírody mi najviac učarovala voda. V škole mi vždy išla matematika i fyzika a tak som sa po maturite rozhodla isť študovať technický smer – vodné hospodárstvo a vodné stavby na dnešnej Stavebnej fakulte STU v Bratislave. Tam som sa venovala štúdiu prúdenia vôd, ale aj zásadám hospodárenia s vodami, ich úpravou, stavbami, ktorými ju môžeme ovplyvňovať a regulovať a pod. Po skončení vysokoškolského štúdia som rok pôsobila ešte na katedre hydrotechniky Stavebnej fakulty STU ako ašpirantka (dnešný doktorand), kde som sa venovala skôr hydrodynamike, čiže zásadám prúdenia v povrchových tokoch. Až neskôr som prešla na vtedy ešte Ústav hydrológie a hydrauliky SAV, kde som sa začala viac venovať aj hydrológii. Moja práca a smerovanie dodnes súvisí s obidvoma: nielen s hydrológiou, ale aj s hydrodynamikou povrchových i podzemných vôd.
T. Verníček: V čom spočíva Vaša práca? Výstrahy pred povodňami asi nedávate…?
Y. Velísková: To nie, to je skôr úloha SHMÚ. Na problematike povodní však náš ústav s nimi spolupracuje. Ústav hydrológie SAV je vedecko-výskumnou inštitúciou, ktorej hlavným poslaním je získavanie nových poznatkov o obehu vody v prírode a ich zovšeobecnenie, a tak zabezpečovať poznatkovú základňu tejto oblasti, potrebnú pre rozvoj vodného hospodárstva na Slovensku. Zvyšujúca sa potreba vody a nároky na jej kvalitu spolu s prebiehajúcimi klimatickými zmenami vyžadujú neustály výskum v oblasti hydrológie a hydrodynamiky povrchových i podzemných vôd.
T. Verníček: Aký je rozdiel medzi povrchovou a podzemnou vodou? Okrem toho zjavného vyplývajúceho z názvu. Ktorá je pre nás dôležitejšia?
Y. Velísková: Správne ste dodali, že zásadný rozdiel medzi povrchovou a podzemnou vodou vyplýva už z ich názvov, ktorými sa lokalizuje ich výskyt. Okrem toho každá z nich má svoje špecifiká, či už je to spôsob a zákonitosti pohybu či prúdenia, rozsah základných fyzikálno-chemických vlastností a limitov, miera zraniteľnosti, atď. Každá z nich má svoje nezastupiteľné miesto a úlohu v hydrologickom cykle. Z hľadiska zásobovania pitnou vodou je však kvalitnejším zdrojom podzemná voda. V tomto smere má Slovensko „šťastie“ – až 82 % odberu pitnej vody je pokryté z podzemných zdrojov. Najlepšie je na tom Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj, v ktorých sú využívané len podzemné zdroje. V ostatných krajoch sú na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou využívané podzemné i povrchové zdroje vody.
T. Verníček: Na Slovensku teda máme našťastie vody nateraz dostatok. Leto 2015 však bolo rekordne suché a horúce. Ovplyvnilo to nejako vašu prácu?
Y. Velísková: Áno, aj nie. Ak máte na mysli to, či sme boli týmto počasím nejako limitovaní pri výkone svojej práce, tak tu platí odpoveď „nie“. Minuloročné horúce a suché leto však bolo jasnou výzvou a inšpiráciou pre nás hydrológov v tom zmysle, že práve sucho je jedným z extrémov, s ktorým sa pri svojej práci zaoberáme. Minulý rok nám dal mnohé nové podnety, a to z rôznych lokalít Slovenska. Na úroveň vody v riekach, ale aj pod povrchom, má vplyv nielen teplo, ale aj množstvo zrážok. Okrem toho mnoho ďalších faktorov (vegetácia, sklonové pomery územia, geologické podložie,…) s rôznou mierou vplyvu. Určenie a kvantifikácia týchto faktorov je náplňou našej práce, preto ak Vaša otázka odznela v tomto zmysle, tak v tom prípade je odpoveď „áno“.
T. Verníček: Počas vašej prednášky odznela informácia, koľko litrov vody sa nachádza napríklad pod Žitným ostrovom. Presné číslo si síce nepamätám, no zaujímalo by ma, akým spôsobom sa to meria?
Y. Velísková: V súvislosti so zásobami podzemnej vody na území Žitného ostrova je vhodnejšie použiť nie litre, 
ale kilometre kubické J. V tomto prípade ide o množstvo približne 15 miliónov kilometrov kubických vody. No a ako sa to meria? To množstvo je len odhadované a odhad vychádza z jednoduchej úvahy: predstavte si vaňu, ktorej rozmery dokážete odmerať a ktorá je vyplnená štrkom alebo iným, podobným priepustným materiálom. Ak poznáte pórovitosť materiálu, ktorým je vaňa vyplnená (to znamená podiel objemu pórov k celkovému objemu materiálu) a viete výšku vody, do akej je vaňa napustená, viete jednoduchým výpočtom odhadnúť, aký objem vody je v nej. V realite Žitného ostrova, resp. akejkoľvek lokality je to podobné: objem vane, teda kolektora podzemnej vody nám pomôžu určiť geologické vrty a geodetické merania. Pórovitosť materiálu sa určí z odobratých vzoriek geologických vrtov a hladina podzemnej vody sa dá vo vrtoch taktiež zmerať…a odhadované množstvo je „na svete“.
T. Verníček: Tým pádom by sme dokázali vypočítať, koľko kilometrov kubických vody máme celkovo na Slovensku?
Y. Velísková: Presne určite nie. Opäť sa to dá s určitou mierou presnosti len odhadnúť alebo vybilancovať. Ako odznelo aj niekoľkokrát počas prednášky, množstvo vody sa v čase a priestore neustále mení. Každoročne sa však robí tzv. hydrologická bilancia, ktorá spočíva v určení množstva vody, ktoré sa na územie Slovenska v priebehu roka dostalo, či už vo forme zrážok alebo pritieklo z územia susedných krajín, ale aj odtieklo, prípadne sa odparilo.
T. Verníček: Keď spomínate to odparovanie, určite vám je známy stav Aralského jazera, ktoré rapídne rýchlo vysychá a čoskoro možno aj zanikne. Pozorujeme podobné javy aj na Slovensku?
Y. Velísková: Aralské jazero je jasným príkladom nekompetentného hospodárenia s vodou. I keď za touto ekologickou katastrofou je určite viacero príčin, jednou z hlavných je nadmerné využívanie. Na Slovensku z času na čas v niektorých lokalitách je tiež možné pozorovať nepriaznivú bilanciu vodných zdrojov. Obyčajne to nie je dôsledok len jednej príčiny, ale zhluk viacerých. Niektoré z nich nevieme ovplyvniť, ale niektoré áno. Pre tie by malo platiť, že by sme sa vždy mali snažiť zregulovať ich tak, aby nedochádzalo k negatívnym javom či už s dopadom na kvantitu, ale aj kvalitu potoka, rieky, jazera, nádrže, studne, prameňa…
T. Verníček: Počas prednášky ste nám ukázali nie práve najjednoduchšie rovnice, ktoré používate každý deň pri rôznych výpočtoch, týkajúcich sa vody. Napadá mi banálna otázka, či sa nachádzajú vo vašej kancelárii aj gumáky, ktoré si z času na čas musíte navliecť, keď idete to terénu…?
Y. Velísková: Samozrejme…J…bez gumákov sa pri svojej práci nezaobídeme. A nie je to len jeden druh. Máme celú škálu. Od krátkych galoší až po vysoké, overalové.
T. Verníček: Dôležitá je teda nielen ochrana vodných zdrojov, ale aj rozumné hospodárenie s nimi. S tým môžeme začať aj sami doma. Na záver obligátna otázka. Ako je to u vás so šetrením vody?
Y. Velísková: Vodu si vážim a zbytočne ňou neplytvám. Niekedy sa tá istá voda dá použiť aj viackrát. Napríklad, keď som v lete na záhrade a oplachujem ovocie alebo zeleninu, použijem ju potom ešte aj na poliatie rastliniek.
Treba mať však na pamäti, že ochrana vodných zdrojov neznamená len šetrenie množstva použitej vody, ale aj jej ochranu pred znehodnotením, znečistením. Ohrozenie množstva a kvality vody je nebezpečné pre nás všetkých. Ľahostajnosť preto nie je na mieste. Treba mať neustále na pamäti, že voda patrí medzi nenahraditeľné zložky nášho prírodného prostredia a jej intenzívna a dôsledná ochrana je nutnosťou!
Rozhovor pripravil: Tomáš Verníček
Foto: NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: ZVČ