Doteraz najpodrobnejšia mapa obsahuje 200 000 snímok urobených ESO ďalekohľadom VISTA a viac než 1,5 miliardy objektov.
Táto koláž zobrazuje malý výber oblastí Mliečnej cesty, ktoré boli nasnímané v rámci doteraz najpodrobnejšej infračervenej mapy našej Galaxie. Zľava doprava a zhora nadol vidíme: NGC 3576, NGC 6357, Messier 17, NGC 6188, Messier 22 a NGC 3603. Všetko sú to oblaky plynu a prachu, v ktorých vznikajú hviezdy. Výnimkou je Messier 22, ktorý je veľmi hustou skupinou starých hviezd. Zdroj: ESO. Kredit: ESO/VVVX survey
Astronómovia zverejnili obriu infračervenú mapu Mliečnej cesty obsahujúcu viac než 1,5 miliardy objektov. Ide tak o najpodrobnejšiu mapu, aká bola kedy vytvorená. Použitím ďalekohľadu VISTA Európskeho južného observatória (ESO) sledovala skupina astronómov centrálne oblasti Mliečnej cesty viac než 13 rokov. S 500 terabajtmi dát ide o najväčší pozorovací projekt, aký bol kedy pomocou ESO ďalekohľadov realizovaný.
„Priniesli sme toľko objavov, že sme navždy zmenili pohľad na našu Galaxiu,“ uviedol Dante Minniti, astrofyzik z čilskej Univerzity Andrésa Bella (Universidad Andrés Bello), ktorý viedol celý projekt.
Doteraz najpodrobnejšia mapa
Vytvorená mapa obsahuje 200 000 snímok urobených ESO ďalekohľadom VISTA (Visible and Infrared Survey Telescope for Astronomy) a ide o doteraz najpodrobnejšiu mapu svojho druhu. Ďalekohľad VISTA je umiestnený na observatóriu ESO Paranal v Čile a jeho hlavnou úlohou je mapovať rozsiahle oblasti oblohy.
Skupina vedcov použila infračervenú kameru VIRCAM, ktorá dokáže preniknúť cez prach a plyn, ktorými je naša Galaxia prestúpená. Je preto schopná zachytiť žiarenie vychádzajúce z najskrytejších kútov našej Mliečnej cesty, čím otvára jedinečné okno do našej Galaxie.
Zahŕňa rozmanité objekty
Obrovský súbor dát pokrýva plochu oblohy zodpovedajúcu 8 600 splnom a obsahuje asi desaťkrát viac objektov než predchádzajúca mapa, vytvorená rovnakou skupinou v roku 2012. Zahŕňa mladé hviezdy, ktoré sa často nachádzajú v prachových kuklách, a guľové hviezdokopy – skupiny miliónov hviezd, ktoré patria medzi najstaršie v Mliečnej ceste.
Pri pozorovaní v infračervenom svetle môže VISTA rovnako nájsť veľmi chladné objekty, ktoré na týchto vlnových dĺžkach žiaria, ako sú hnedé trpaslíky („neúspešné“ hviezdy, v prípade ktorých nenastala jadrová fúzia), alebo voľne plávajúce planéty, ktoré neobiehajú okolo žiadnej hviezdy.
Verný pohľad na vnútorné oblasti Mliečnej cesty
Pozorovania, ktoré trvali celkovo 420 nocí, sa začali v roku 2010 a skončili sa v prvej polovici roka 2023. Mnohonásobným pozorovaním každého kúska oblohy sa astronómom podarilo určiť nielen polohu objektov, ale taktiež sledovali, ako sa pohybujú a či sa mení ich jasnosť.
Zmapovali hviezdy, ktorých jasnosť sa periodicky mení a možno ich použiť ako vesmírne pravítka na meranie vzdialeností. Vďaka tomu získali verný trojrozmerný pohľad na vnútorné oblasti Mliečnej cesty, ktoré boli predtým skryté v prachu. Vedci sledovali aj takzvané hyperrýchle hviezdy. Ide o rýchlo sa pohybujúce hviezdy katapultované z centrálnej oblasti Mliečnej cesty po blízkom stretnutí so supermasívnou čiernou dierou, ktorá tam číha.
Výsledok tímovej práce
Nová mapa obsahuje dáta získané v rámci prieskumu VISTA Variables in the Vía Láctea (VVV) a jeho sprievodného projektu VVV eXtended (VVVX). „Za projektom je obrovské úsilie celého vynikajúceho tímu,“ uviedol Roberto Saito, astrofyzik z Federálnej univerzity v Santa Catarine (Universidade Federal de Santa Catarina) v Brazílii a hlavný autor článku, ktorý bol publikovaný v časopise Astronomy & Astrophysics.
Z prieskumu VVV a VVVX už vzišlo viac než 300 vedeckých článkov. Teraz sú prehliadky dokončené a vedecký výskum zhromaždených dát bude pokračovať ešte niekoľko desaťročí. Medzitým sa observatórium ESO Paranal pripravuje na budúcnosť: VISTA bude doplnená o nový prístroj 4MOST a ESO ďalekohľad Very Large Telescope (VLT) dostane prístroj MOONS. Spolu prinesú spektrá miliónov objektov a nespočetné množstvo objavov.
Zdroj: TS ESO
(zh)
