Srdce je sval kužeľovitého tvaru. Má štyri oddelenia – 2 predsiene a 2 komory. Komory zabezpečujú dva krvné obehy, a to systémový a pľúcny. V systémovom obehu krvné cievy dopravujú krv do a zo všetkých tkanív tela. V pľúcnom obehu krvné cievy dopravujú krv do a z pľúc. Srdce pracuje neustále a jeho práca je energeticky náročná (celkový výdaj 5,6 l/min).
Dôsledkom nedostatočného prekrvenia časti srdcového svalu, ako následok poruchy vencových tepien, ktoré srdcový sval vyživujú, dochádza k ischemickej chorobe srdca. K oslabovaniu srdca dochádza bez varovných signálov, bez toho, že by človek o nej vedel. Spravidla sa zistí pri náhodnom vyšetrení EKG. Ak sa komplexným vyšetrením potvrdí prebiehajúca alebo hroziaca ischémia srdcového svalu, lekár začne s dlhodobou liečbou.
Ischemická choroba srdca je akútna alebo chronická porucha funkcie srdca, ktorá vznikla na podklade zníženia alebo úplného zastavenia dodávky kyslíka a živín do srdcového svalu.
Stupeň poškodenia srdcového svalu závisí od rozsahu uzavretia ciev. Ide o nerovnováhu medzi spotrebou kyslíka a substrátov určitým orgánom (myokardom) a množstvom potrebným pre plnenie jeho normálnej funkcie. Najčastejšou príčinou poškodenia vencových tepien je ateroskleróza. Je to ochorenie, ktoré poškodzuje cievy tým, že ukladá tuky do stien ciev.
Rizikové faktory ischemickej choroby srdca sa delia na neovplyvniteľné (vek, genetické faktory a pohlavie) a ovplyvniteľné (vysoká hladina LDL cholesterolu, nízky podiel HDL cholesterolu, fajčenie, cukrovka, obezita, telesná inaktivita, psychické stresy, zvýšený tlak krvi, fajčenie, alkohol).
Ischemická choroba srdca sa môže vyskytovať v akútnej alebo chronickej forme. Najčastejšími akútnymi formami ischemickej choroby srdca sú: nestabilná angina pectoris, akútny infarkt srdcového svalu, náhla srdcová (koronárna) smrť. Chronické formy sú: ischemická choroba srdca s poruchami rytmu, asymptomatická ischemická choroba srdca (tichá ischémia srdcového svalu), stav po infarkte srdcového svalu, ischemická choroba srdca so srdcovým zlyhávaním, variantná angina pectoris (jej príčinou je spazmus vencových tepien) a syndróm X, ktorým trpia pacienti s makroskopicky normálnymi vencovými tepnami, avšak s prítomnosťou ich nedostatočnosti.
Srdcovocievne ochorenia patria medzi najpálčivejšie problémy populácie na Slovensku. Na celkovej úmrtnosti obyvateľstva sa podieľajú 53 percentami.
Uznávaná fyziologička a patofyziologička MUDr. Táňa Ravingerová, DrSc., z Ústavu výskumu srdca Slovenskej akadémie vied, vedúca Oddelenia srdcovej fyziológie a patofyziológie savo svojej vedecko-výskumnej činnosti zameria na štúdium alternatívnych foriem ochrany myokardu pred akútnou ischémiou v organizme, ktorý je zaťažený civilizačnými chorobami, napr. metabolickými poruchami (hyperglykémia, hyperlipidémia), stresom, zvýšeným tlakom krvi, ktoré zároveň znižujú aj vlastnú odolnosť srdca voči ischémii. Dôležitým faktorom v odpovedi srdca na ischemické poškodenie je aj závislosť od veku a pohlavia.
MUDr. Táňa Ravingerová bola v novembri 2015 hosťom Vedy v CENTRE, kde vystúpila na tému Ischémia srdca a civilizačné ochorenia. Reportáž z tohto podujatia prinášame v e-novinách Vedecký kaleidoskop.
Spracovala: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje: NCP VaT pri CVTI SR a autorka prednášky MUDr. Táňa Ravingerová, DrSc.
Fotozdroj: prezentácia MUDr. Táňa Ravingerová, DrSc.
Uverejnila: ZČ