Modrý spln nemá nič spoločné s farbou Mesiaca, hoci niekedy sa môže Mesiac pozorovateľom naozaj javiť ako modrý.
Hoci sa augustový spln prezýva modrý, nesúvisí to s jeho farbou. Naopak, pri východe i pri západe bude v dôsledku zoslabenie jeho svetla v zemskej atmosfére výrazne oranžový. Zdroj: Astro-novinky.eu. Foto: Petr Horálek/Fyzikálny ústav v Opave
Dnes 19. augusta 2024 nás čaká jediný augustový spln v tomto roku, ktorý nastane o 20.28 hod. SELČ. Hoci sa dnešný spln Mesiaca označuje ako modrý, nesúvisí takéto označenie zemskej družice s jej farbou. Pôvod slovného spojenia nie je celkom jasný. Jedno z vysvetlení hovorí, že termín modrý spln (z angl. blue moon) sa vyvinul z anglického výrazu once in a blue moon, čo vo voľnom preklade znamená raz za uhorský rok.
Termín teda neodkazuje na sfarbenie Mesiaca, ale na vzácny astronomický jav, hoci ten v skutočnosti nie je až taký zriedkavý.
Prečo práve modrý spln?
O modrom splne Mesiaca hovoríme vtedy, keď v priebehu astronomického obdobia definovaného dátumami jeho začiatku a konca nastávajú vzácne hneď štyri splny, pričom zvyčajne bývajú len tri. Termínom modrý Mesiac sa označuje tretí z týchto štyroch splnov, čiže ten dnešný.
Leto 2024 sa začalo letným slnovratom 20. júna a skončí sa jesennou rovnodennosťou 22. septembra. Splny v tomto období nastali 22. júna a 21. júla. Dnes 19. augusta nás čaká tretí spln a posledný štvrtý nastane 18. septembra. Septembrový bude pritom ešte zaujímavejší – pôjde o superspln, pri ktorom nastane zatmenie Mesiaca.
Mesiac v supersplne. Zdroj: iStockphoto.com
Existuje aj druhý variant používania pojmu modrý Mesiac. Je to vtedy, keď nastanú dva splny v jednom kalendárnom mesiaci, čo tiež nie je až také neobvyklé. Takáto situácia nastala 31. augusta 2023 a znova sa jej dočkáme v máji v roku 2026.
Mgr. Marek Husárik, PhD., z Astronomického ústavu SAV vysvetlil v článku, venovanom modrému splnu Mesiaca na portáli Veda na dosah, ako k tomuto javu dochádza: „Vieme, že mesačné fázy sa opakujú približne po 29 dňoch a 12 hodinách. No klasický kalendárny mesiac má 30 alebo 31 dní. To logicky znamená, že určite nastane situácia, keď v jednom kalendárnom mesiaci nastanú dva splny Mesiaca. Samozrejme, prvý spln nastane začiatkom mesiaca, druhý, modrý, koncom mesiaca. Nesmieme však zabudnúť, že obeh Mesiaca okolo Zeme nie je rovnomerný. Raz je bližšie k Zemi (v čase perigea), raz ďalej (v čase apogea). No okrem toho môže nastať aj stav, keď v jednom astronomickom ročnom období (jar, leto,…) nastanú až 4 splny Mesiaca. Čiže rozlišujeme dve definície pojmu modrý Mesiac. Buď je to druhý spln v jednom kalendárnom mesiaci, alebo štvrtý spln Mesiaca v jednom ročnom období.“
Niekedy môže mať Mesiac naozaj modrastý odtieň
Slovné spojenie modrý spln neodkazuje teda na farbu Mesiaca a nesúvisí ani s dátumom v kalendári. Pozorovatelia však môžu vnímať naozaj modrastý odtieň Mesiaca, k čomu dochádza vo vzácnych prípadoch, keď je zemská atmosféra nasýtená alebo znečistená špecifickými časticami s rozmermi o trochu viac ako 0,7 mikrometra.
Najčastejšie ide o popol, ktorý sa dostane do ovzdušia v dôsledku rozsiahlych požiarov alebo silných sopečných erupcií. Výbuchy sopiek ako Krakatoa (1883), Mount St. Helens (1980) alebo Mount Pinatubo (1991) spôsobili tento efekt. Častice popola vtedy rozptyľujú dlhovlnnú časť spektra viditeľného svetla (červenú) a do našich očí potom doputuje len modrá.
Toto bol aj prípad spomínanej erupcie indonézskej sopky Krakatoa. Jej výbuch mal silu, ktorú vedci prirovnali k 100-megatonovej jadrovej bombe. Popol z výbuchu vystúpil do atmosféry až do výšky 80 kilometrov a obsahoval množstvo spomínaných častíc. Ľudia na mnohých miestach sveta tak pozorovali Mesiac, ktorý mal zdanlivo modré sfarbenie.
Zdroj: VND (1, 2), Česko-Slovenská Astronomická tlačová agentúra, Royal Museums Greenwich (1, 2)
(zh)
