Psychoaktívna látka húb vedie k zmene pevne naučených mozgových spojení zapojených do introspektívneho myslenia a pamäti.
Účinky húb na mozog. Koláž. Zdroj: iStockphoto.com a medicine.wustl.edu
Psilocybín, psychoaktívna zložka halucinogénnych húb, znižuje synchronickosť v rámci mozgovej siete zodpovednej za reflexiu a pocit seba samého. Čo sa týka aktivity a prepojenia neurónov, mozog každého z nás funguje jedinečným a vlastným spôsobom. Silná dávka psilocybínu dočasne mení tieto vzorce, uvádzajú vedci v novej štúdii.
Zmeny v mozgu
Psilocybín deformuje ľudský zmysel pre čas a priestor, tiež mení pocity spojenia s okolitým svetom. Zatiaľ čo väčšina týchto subjektívnych účinkov pomerne rýchlo ustupuje, podľa nových zistení niektoré zmeny po prijatí vysokej dávky psilocybínu v mozgu pretrvávajú aj týždne.
Psychedelická droga psilocybín dramaticky mení spôsob, akým fungujú zhluky nervových buniek v mozgu, pričom eliminuje normálnu komunikáciu medzi oblasťami mozgu, ukazuje nová štúdia skenovania mozgu, publikovaná v Nature. Tieto snímky mozgu urobené pred požitím, počas požitia a po požití vysokej dávky rozširujú naše chápanie účinkov drogy, ktorá sa skúma pre jej prísľub využitia v liečbe porúch duševného zdravia, ako je napríklad depresia.
Dávkovanie húb. Zdroj: iStockphoto.com
„Na štúdii sa síce zúčastnilo len sedem účastníkov, získali sme ale obrovské množstvo údajov o každom z nich,“ hovorí Joshua Siegel, neurovedec a psychiater Lekárskej fakulty Washingtonskej univerzity v St. Louis. Každá osoba podstúpila v priebehu štúdie približne 18 skenovaní funkčnou magnetickou rezonanciou, a to v priemere každý druhý deň.
Toto opakované skenovanie ukázalo vedcom, ako sa vyvíja konektivita mozgu po 25-miligramovej dávke psilocybínu. Na porovnanie aktivity a správania mozgu dostali účastníci v iný deň aj dávku metylfenidátu, stimulantu, ktorý ovplyvňuje mozog. Používa sa i na zlepšenie schopnosti sústredenia sa detí a dospelých s ADHD.
Pokles a chaos
Odborníci zistili, že psychedeliká viedli k veľkému poklesu synchrónnosti v mozgovej sieti známej ako „sieť predvoleného režimu“ (z anglického default mode network, DMN). Tento okruh prepojených oblastí mozgu zahŕňa štruktúry nazývané talamus, bazálne gangliá, mozoček a hipokampus. Najväčšiu aktivitu vykazuje, keď ľudia uvažujú sami o sebe a nechávajú svoju myseľ len jednoducho blúdiť, keď sa nezaoberajú ničím konkrétnym.
Výskumníci opísali stav po požití psilocybínu ako chaos. „V skutočnosti to zodpovedá tomu, ako premýšľame o psychedelickej skúsenosti – roztrúsenie ega, vlastnej osoby a skreslenie zmyslu pre priestor a čas,“ uvádza Joshua Siegel, neurológ a psychiater na Lekárskej fakulte Washingtonskej univerzity v St. Louis.
Psychedelické drogy ako psilocybín vykonávajú zmeny vo vnímaní seba samého, času a priestoru v mozgu prostredníctvom aktivácie receptora sérotonínu 2A (5-HT2A).
Účinky psychoaktívnej látky odzneli, keď ľudia akoby vytriezveli, čo bolo väčšinou na druhý deň. No jedna zmena ostala permanentnejšia. Medzi DMN sieťou a predným hipokampom – štruktúrou spojenou s pamäťou a emóciami – sa znížila synchronizácia, ktorá trvala minimálne tri týždne.
Štúdie naznačujú, že psilocybín vedie k zmene pevne naučených spojení v mozgu, a to môže byť kľúčové pri pomoci ľuďom s depresiou. „Uvedením mozgu do prispôsobivejšieho stavu môže psilocybín otvoriť dvere k dlhodobejším zmenám v kognitívnom správaní. Možno je to práve desynchronizácia, ktorá funguje ako reset umožňujúci ľuďom s depresiou znovu získať zdravšie a dynamickejšie prepojenie mozgu,“ uvádza Siegel. Pri liečbe problémov duševného zdravia je nutné užívať psilocybín pod lekárskym dozorom v kontrolovanom prostredí, kde budú pacienti vyšetrení na riziko prípadnej psychózy.
Zdroj: Washington University. NewsMedical, Science Daily
(JM)
