Druh stromovej žaby Litoria splendida žijúcej v austrálskej divočine je obyčajne zelený. Biológovia teraz objavili unikátneho modrého jedinca.
Modré sfarbenie žaby je dôsledok genetickej mutácie. Zdroj: FB AWC. Autor: Jake Barker/AWC
Žaba objavená v drsnom regióne Kimberley v Západnej Austrálii si získala pozornosť vedcov hneď, ako ju zbadali. Nebola totiž zelená ako ostatní príslušníci jej druhu, ale modrá.
Modrého jedinca stromovej žaby Litoria splendida objavil tím ekológov z Australian Wildlife Conservancy (AWC) pri prieskume chránenej oblasti Charnley River-Artesian Range Wildlife Sanctuary pozdĺž pobrežia Kimberley v severozápadnej Austrálii.
Podľa terénneho ekológa a člena tímu AWC Jaka Barkera „je to jeden z mnohých severozápadných endemitov, s ktorými sa tu stretávame pomerne pravidelne. Nikde inde sa nevyskytujú. To je na práci v Kimberley to najlepšie – nikdy neviete, aké vzácne živočíchy každý deň uvidíte.”
Žaba Litoria splendida je endemitom chránenej oblasti Charnley River-Artesian Range Wildlife Sanctuary. Zdroj: Tom Sayers/AWC
Modrá medzi zelenými
Druh stromovej žaby Litoria splendida žije len v tomto regióne a v priľahlých oblastiach Severného teritória. Exemplár, na ktorý narazil jeden z členov tímu počas noci v dielni, sa naozaj vymyká ostatným jedincom svojho druhu asi ako čierna ovca v bielom stáde.
Žaby Litoria splendida sú totiž obyčajne zelené s bielymi bodkami a so žltým sfarbením na bruchu. Dorastajú do dĺžky 12 centimetrov a zelené sfarbenie tela im slúži na maskovanie v listnatom prostredí.
Klasická predstaviteľka žaby Litoria splendida so zeleným sfarbením tela. Zdroj: FB AWC. Autor: Jake Barker/AWC
Dôsledok genetickej mutácie
Objavená žaba je však modrá so zelenkavým sfarbením na vrchnej časti hlavy. Za ojedinelé sfarbenie tohto jedinca môže pravdepodobne genetická mutácia označovaná axantizmus.
Za normálnych okolností spôsobujú modré a žlté pigmenty v koži obojživelníkov, plazov a vtákov sfarbenie pokožky dozelena. Veľmi zriedkavo sa však môže vyskytnúť mutácia, spomínaný axantizmus.
Tá narúša biochemické dráhy, ktoré syntetizujú a ukladajú žlté pigmenty, čo spôsobuje, že zviera má modré sfarbenie pokožky.
Podľa odborníčky na obojživelníky Jodi Rowleyovej je axantizmus v prípade všetkých druhov žiab mimoriadne zriedkavý. „Za tie roky som videla desiatky tisíc žiab, ale modrú žabu som videla len jednu – a ani zďaleka nebola taká veľkolepá ako táto nádherná stromová žaba.“
Zatiaľ jediná na svete
Je to tak po prvýkrát, keď bol axantizmus zdokumentovaný na stromovej žabe Litoria splendida. Ide o prvý prípad na svete.
To, že takýchto žiab nie je viac, môže byť spôsobené aj tým, že modré jedince sú vo voľnej prírode zraniteľnejšie. S modrou kožou sú viac viditeľné v porovnaní so zelenými žabami, ktoré lepšie splynú s prostredím.
Vedcom sa žabu, ktorú nechali na slobode, podarilo zazrieť dokonca dvakrát. Barker verí, že sa jej bude dariť. Tieto žaby sa totiž môžu dožiť až 20 rokov.
V prípade nebezpečenstva má, našťastie, aj iné obranné stratégie. Zo žliaz na hlave vylučuje látky, ktorými sa chráni pred predátormi.
Zdroj: Australian Geographic, IFL Science, Spektrum.de
(zh)
