Molekulárne látky začnú v blízkosti nádoru svetielkovať. Chirurgov tak navigujú a umožnia presnejšie odstránenie chorého tkaniva.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Medzinárodný výskumný tím, pozostávajúci z vedcov z českého Národného ústavu pre výskum rakoviny (NÚVR) a Stanfordskej univerzity, našiel spôsob, ako presnejšie lokalizovať nádory mozgu.
Zreteľnejšie označenie umožní neurochirurgom odstrániť čo najväčšiu časť nádoru a minimalizovať odstránenie zdravého tkaniva. Princíp spočíva v použití molekulárnych sond, ktoré začnú v blízkosti nádoru svetielkovať a vytvoria výrazný kontrast k zdravému tkanivu.
Výsledky česko-americkej spolupráce publikoval prestížny odborný časopis Journal of Neurosurgery.
Agresívny glioblastóm
Výskum sa zameriava na glioblastóm, čo je najčastejší a najagresívnejší nádor mozgu. Vyrastá z podporných, tzv. gliálnych buniek, a šíri sa rýchlo všetkými smermi. V prípade glioblastómu je veľmi častá recidíva. Hlavnú možnosť liečby predstavuje operácia.
Problematické je presné stanovenie hranice medzi nádorovým a zdravým tkanivom. Môže sa tak stať, že sa nepodarí odstrániť celý nádor, a teda v mozgu zostanú zvyšky chorého tkaniva.
Cielené molekulárne sondy
Výskum vedeckého tímu Národného ústavu pre výskum rakoviny (NÚVR) sa sústreďuje na látky, ktoré umožňujú lepšiu vizualizáciu mozgového nádoru.
Ide o cielené molekulárne sondy, ktoré sa špecificky aktivujú práve v nádorovom tkanive glioblastómu. Tieto látky možno prirovnať k jasným navigačným značkám, ktoré umožňujú chirurgom presnejšie odstránenie nádoru.
K aktivácii takzvanej molekulárnej cielenej sondy s označením 6QC-ICQ dochádza účinkom konkrétnych enzýmov v nádorovom mikroprostredí.
„Nádor sa neskladá len z nádorových buniek. Nachádza sa v ňom aj množstvo rôznych molekúl, ktorými bunky komunikujú medzi sebou. A my sme z predchádzajúcich prác zistili, že v mozgových nádoroch sú tiež enzýmy, ktoré sa dajú využiť na špecifickú aktiváciu molekúl, ktoré pripravili na mieru naši americkí kolegovia tak, aby sa rozsvietili len tam, kde majú,“ vysvetlil reakciu nových molekulárnych sond v podobe svetelného signálu Aleksi Šedo, vedúci českej výskumnej skupiny a riaditeľ NÚVR.
Uplatnenie v praxi
Zástupcovia Národného ústavu pre výskum rakoviny sa teraz snažia o prenos do klinickej praxe. Cieľom je vytvoriť prístroj s takými parametrami, ktoré umožnia ešte lepšie zobrazenie nádorov pomocou molekulárnych sond.
„V medicínskom výskume je bežné, že cesta od prvotnej myšlienky k pacientom trvá aj niekoľko rokov. Na začiatku je vždy otázka, ktorú si položia vedci venujúci sa základnému výskumu. V našom prípade to znamená, že sme sa začali problematike nádorovej enzymológie venovať už asi pred 20 rokmi,“ uviedol Petr Bušek z Ústavu biochémie a experimentálnej onkológie 1. LF UK, ktorý sa na tomto výskume podieľal v rámci NÚVR.
Zdroj: TS NÚVR
(zh)
