Lenka Maruščáková je vo štvrtom ročníku postgraduálneho štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pochádza zo Svidníka, ale už desiaty rok žije a študuje v Bratislave. Od detstva bolo jej snom a cieľom stať sa vedcom. Aj keď vyštudovala všeobecné lekárstvo a rada pracuje s ľuďmi, nelákalo ju klinické zameranie. Skôr chce bádať po nových, zatiaľ nepoznaných veciach. Snaží sa o prepojenie a využitie vedomostí z viacerých odborov, teda o interdisciplinárny prístup, pretože to pokladá za nevyhnutné pri objavovaní nového. Rada sa učí (aj sama) nové veci, rada maľuje (pre vlastné potešenie), miluje umenie (v takmer každej forme), rada cestuje, učí sa cudzie jazyky a spoznáva iné kultúry a svet.
Myslím si, že sa našla v oblasti aktuálnej vedeckej práce, v onkologickej imunológii, ktorej sa venuje aj vo svojej dizertačnej práci. Avšak s onkologickým výskumom súvisela už aj jej diplomová práca. Začala v tom postupne vidieť svoje smerovanie a podala si prihlášku na dištančné jednoročné postgraduálne štúdium v rámci Cancer Biology and Therapeutics Program organizovaného Harvard Medical School. A na jej veľkú radosť, ale aj prekvapenie – zobrali ju. Myslí si, že toto ročné, pomerne náročné ale úžasné štúdium (plné skúseností a zážitkov), ju už dostatočne presvedčilo, akým vedeckým smerom sa chce ďalej uberať.
M. HUCÁKOVÁ: Popíšte ochorenie, na ktoré ste sa vo svojej práci zamerali. Ako dlho je možné žiť s nádormi, ktoré skúmate a aká je dnes diagnostika v tejto oblasti?
L. MARUŠČÁKOVÁ: Vo svojej výskumnej činnosti sa venujem nádorom mozgu, ktoré majú svoj pôvod v gliových bunkách mozgového tkaniva, ktoré sa však zhubne zmenili. Preto sa takéto nádory mozgu nazývajú aj gliómy. Najhorší z nich, a bohužiaľ aj najčastejší spomedzi nádorov mozgu v dospelosti, je mnohotvarý glioblastóm, z lat. glioblastoma multiforme. Vyskytuje sa ale aj v detskom veku a u mladistvých. V súčasnosti neexistuje efektívna liečba takéhoto nádoru. Priemerná dĺžka prežívania sa uvádza 15 – 18 mesiacov od diagnostikovania. Navyše sa z menej závažných typov gliómov nakoniec mnohokrát postupne vyvinie tento najhorší. Pri gliómoch s nižším stupňom malignity je prežívanie pacientov oveľa lepšie. 50 % z nich sa dožíva 10 rokov. Z uvedeného vyplýva priam urgentná nutnosť hľadania nových terapeutických možností, hlavne pri diagnóze glioblastóma multiforme. Diagnostika nádoru v mozgu je založená na MRI mozgu, chirurgickému odstráneniu nádoru a následne sa vykonáva histopatologické vyšetrenie zo vzorky tkaniva nádoru, aby sa určil stupeň malignity.
M. H.: Vypracovali ste štúdiu. O čom je a ako raz tieto Vaše výsledky môžu pomôcť pacientom?
L. MARUŠČÁKOVÁ: V našej výskumnej práci sa venujeme zápalovému procesu v súvislosti s nádormi mozgu. Všeobecne sa vo svete akceptuje nezanedbateľná úloha molekúl a buniek patriacich k imunitnému systému v procese vývoja a rastu nádorov. Avšak musíme myslieť na obe, a to protichodné strany a odlišovať medzi protinádorovými a pronádorovými účinkami imunitného systému. Rakovina je dynamický proces. Imunitné vlastnosti nádoru sú veľmi komplexné, komunikácia medzi nádorovými bunkami a imunitnými bunkami (okrem ďalších iných) v nádorovej mase a molekulárne interakcie v nádore tvoria akoby zamotanú sieť, pričom úloha výskumu je túto zamotanosť a prepojenosť jednotlivých zložiek pochopiť. Preto ak chceme nádor liečiť, tak musíme skúmať prečo a ako nádor rastie a „funguje“. A o to sa práve my snažíme. Snažíme sa prispieť k objasneniu mechanizmov na pozadí tohto druhu nádorov mozgu, gliómov. Upriamili sme sa na úlohu zápalu, konkrétne zápalových molekúl v nádorovej mase. Chceme pochopiť ich význam v rakovinovom procese. Zatiaľ nemôžeme jednoznačne hovoriť o ich pozitívnej alebo negatívnej úlohe. Zápal sa všeobecne definuje ako obranný mechanizmus organizmu, na ktorom sa podieľajú hlavne zložky imunitného systému, avšak tento zápal sa postupne stáva poškodzujúcim procesom. Preto je vysoko aktuálne sa pýtať, aký výsledok by malo terapeutické potláčanie zápalového procesu v nádorovom tkanive.
M. H.: V rámci liečebných postupov, ktoré dnes poznáme, alebo sa skúmajú – čo sa do budúcna zdá ako najperspektívnejšia liečba?
L. MARUŠČÁKOVÁ: V dnešnej onkológii sa čoraz viac očakáva prínos od novej, štvrtej modality onkologickej terapie. Znamená to, že popri chirurgickému odstráneniu nádorov, rádioterapii a chemoterapii sa ukazuje veľmi sľubná tzv. imunoterapia. Onkologická imunoterapia znamená terapeutické využitie imunitných buniek a molekúl v boji proti nádorom. Imunoterapii sa aktuálne venuje mnoho vedcov z najväčších svetových výskumných centier.
M. H.: Vaša práca je v živote nepochybne poslaním. Čo Vás motivuje objavovať stále niečo nové vo všetkých oblastiach života?
L. MARUŠČÁKOVÁ: K ďalšej usilovnej práci v tejto uvedenej vedeckej téme ma v nezanedbateľne miere motivuje práve akútna potreba hľadania nových možností liečby. Vidím zmysluplnosť toho čo robím a o čo sa snažím. Nie nemyslím si, že to je ľahká téma a ľahký zámer, a vôbec si nemyslím, že chýba už len málo krokov do cieľa – zvíťaziť nad rakovinou. Skôr je všeobecný pohľad na nádory mozgu dosť pesimistický, a práve preto v tom čo robím, vidím dobro a potrebu, lebo verím, že čo dnes nie je liečiteľné, v budúcnosti bude. Verím, že budúcnosť diagnózy nádorov mozgu bude lepšia, a ak by som prispela aj len malou mierou v tomto boji ľudstva proti tejto zákernej chorobe, budem veľmi šťastná. Myslím si, že zmysel tejto práce stojí za námahu, ktorú je nevyhnutné vynaložiť vo vedeckej práci. Kdesi som čítala priliehavú vetu: Iba mozog dokáže zachrániť mozog. Ak ale myslím na všetky oblasti života a moju životnú nádej, tak by som k tomu dodala: Iba mozog a taká jednoduchá ľudskosť.
M. H.: Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov v ďalšej práci…
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Ilustračné foto: Pixabay.com
Redigovala a uverejnila: VČ