Doteraz sa podarilo zachytiť iba sedem hnedo-bielych pánd. Všetky sú z pohoria Čchin-ling v čínskej provincii Šen-si.
Panda so vzácnym hnedo-bielym sfarbením. Zdroj: IC & Xinhua News Agency
Nie všetko v živote je čierno-biele. Ani pandy veľké. Už roky vedcov a verejnosť fascinovala Čchi-caj, jediná hnedo-biela panda v zajatí v Číne. Našli ju opustenú v roku 2009 vo voľnej prírode a teraz žije v Centre pre chov a ochranu divokých zvierat Lou-kuan-tchaj v Si-ane. Doteraz sa odborníkom podarilo zachytiť iba sedem hnedo-bielych pánd – všetky sú z pohoria Čchin-ling v čínskej provincii Šen-si.
Príčina nezvyčajného a netypického sfarbenia vedcom dlho unikala, ale pomocou genetiky záhadu vyriešili.
Srsť hnedo-bielej pandy má menej melanozómov (bunkových organel obsahujúcich pigment). Zdroj: Instituto de Zooología Academia China de Ciencia
Hnedá nie je čierna
Mimoriadne vzácne hnedo-biele pandy (Ailuropoda melanoleuca qinlingensis) sú poddruhom pandy veľkej (Ailuropoda melanoleuca). Prvú pandu so vzácnym sfarbením, samicu menom Tan Tan, zachránila zoologická záhrada v Si-ane z prírodnej rezervácie Fo-pching v roku 1985. Neskôr sa spárila s pandou čiernou menom Wan Wan a v zajatí porodila čierno-bieleho samca menom Čchin Čchin. Tan Tan uhynula v roku 2000.
Tím vedcov sa rozhodol zistiť, či by nejaké rozdiely v DNA hnedo-bielych pánd mohli vysvetliť ich nezvyčajnú farbu srsti. V rámci genetickej detektívky sa bližšie pozreli na súbor všetkých genetických informácií – genómov 35 pánd veľkých. Patrili k nim Čchi-caj aj tri trojice, ktoré sa skladali z páru a mláďaťa, ktorých línia bola spojená s dvoma hnedými pandami Čchi-caj a Tan Tan.
Hnedo-bielym pandám chýba krátka sekvencia DNA v géne Bace2, ktorý súvisí s pigmentáciou. Vedci sa domnievali, že také pandy majú identické kópie génu Bace2, a tak to aj bolo. Pri bližšom skúmaní sa zistilo, že na oboch kópiách génu chýba 25 párov báz (stavebných blokov DNA). Aby sa teda narodila hnedo-biela panda, musia obaja rodičia niesť túto mutáciu.
Tím zistil aj to, že v porovnaní so srsťou čierno-bielych pánd majú hnedo-biele pandy zrejme menej melanozómov, čo sú organely zodpovedné za pigmentáciu. Výsledkom je hypopigmentácia. U ľudí sa vo veľkej miere koncentrujú v koži a vo vlasoch. Melanozómy hnedo-bielych pánd sú o 55 percent menšie ako u ľudí.
Vľavo je myš s čiernou srsťou, vpravo myš so zmeneným genómom s hnedou srsťou. Zdroj: Instituto de Zooología Academia China de Ciencias.
Gény otestovali aj na myšiach
Odborníkom to však nestačilo, a tak sa pozreli na DNA ďalších 192 pánd. Analýza odhalila, že nijaké zviera nemalo dve rovnaké kópie tej istej variácie v géne Bace2.
Vedci ďalej vytvorili myši s mutáciou v tomto géne pomocou metódy nazývanej CRISPR-Cas9. Tie mali svetlú srsť, boli životaschopné, plodné a nemali viditeľné fyzické abnormality, čo naznačuje, že mutácia nemá negatívny vplyv na prežívanie jedincov.
Odborníci teraz plánujú preskúmať, ako delécia 25 párov báz vedie k zmenám vo veľkosti a počte melanozómov u hnedo-bielych pánd. Je známe, že Bace2 je zapojený do molekulárnej dráhy spojenej s Alzheimerovou chorobou, najnovšia štúdia hovorí o jeho protektívnom účinku.
Zdroje: DOI: 10.3233/JAD-220867, SciNews, Scientificamerican
(JM)
