Za objavy v imunológii bol prvým nositeľom Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu.
Záškrt bol po stáročia obávanou chorobou, na ktorú umierali tisíce detí. Smrteľný prestal byť vďaka bakteriológovi Emilovi von Behringovi, ktorý sa narodil presne pred 170 rokmi – 15. marca 1854. Bol preto verejnosťou označovaný ako záchranca detí. Nemecký lekár je považovaný za jedného zo zakladateľov imunológie.
Navyše stál aj za zrodom vakcíny proti tetanu, ktorá pomohla zachrániť životy miliónov zranených vojakov počas prvej svetovej vojny (1914 – 1918). Za objavy na poli imunológie mu bola v roku 1901 ako prvému v histórii udelená Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu.
Prišiel na fungovanie jodoformu
Behring sa narodil v Hansdorfe (dnes Lawice v Poľsku) vo vtedajšom Prusku ako syn učiteľa Georga Augusta Behringa a jeho druhej manželky Augustine Zechovej. Štipendium od pruského štátu mu umožnilo dokončiť stredoškolský diplom. Od roku 1874 navštevoval vojenskú lekársku fakultu v Berlíne. Na päť rokov bol vyslaný armádou do Poľska, kde sa zaoberal výskumom rôznych infekcií. V mestách Wohlau a Poznaň pracoval ako asistent chirurga.
V rokoch 1881 – 1883 skúmal jodoform, ktorý sa pre antiseptické (dezinfekčné) vlastnosti používa v medicíne. Behring predpokladal, že jodoform nezabíja mikróby, ako sa pôvodne myslelo, ale neutralizuje toxíny, ktoré produkujú, a tak pôsobí antisepticky.
Počas svojej kariéry pracoval po boku velikánov, ako sú Robert Koch, objaviteľ tuberkulózy, či Paul Ehrlich, nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu v oblasti imunológie.
Záškrt
Záškrt (diftéria) je závažné ochorenie spôsobené baktériou Corynebacterium diphtheriae (v niektorých prípadoch aj baktériou Corynebacterium ulcerans), ktorá kolonizuje mukózne membrány v hrdle a horných dýchacích cestách a môže vytvárať toxín poškodzujúci iné orgány.
Čarovné séra proti záškrtu a tetanu
V roku 1890 sa mu spolu s univerzitným priateľom Erichom Wernickom podarilo vyvinúť prvé účinné terapeutické sérum proti záškrtu. Pôsobilo ako liek po prepuknutí choroby aj ako ochranný prostriedok. Spolu so Šibasaburom Kitasatom zároveň vyvinul účinné terapeutické sérum proti tetanu. Obe ochorenia majú bakteriálny pôvod.
Vedci imunizovali potkany, morčatá a králiky oslabenými formami infekčných agensov spôsobujúcich záškrt a tetanus. Séra produkované týmito zvieratami boli injikované neimunizovaným zvieratám, ktoré boli predtým infikované plne virulentnými baktériami. Choré zvieratá boli po podaní séra vyliečené. Výskumníci ukázali, že odobrané protilátky produkované jedným zvieraťom môžu byť použité na imunizáciu iných zvierat.
Prvá Nobelova cena
Prvá úspešná terapeutická liečba dieťaťa trpiaceho záškrtom prebehla v roku 1891. Dovtedy zomrelo v Nemecku na záškrt ročne viac ako 50-tisíc detí. Prvé pokusy terapie neboli však natoľko účinné, pretože protilátky neboli dostatočne koncentrované.
Vďaka pomoci bakteriológa Paula Ehrlicha stanovili presným kvantifikovaním štandardizačný protokol použitia protilátok. Behring spolu s Ehrlichom založili laboratórium v Berlíne, kde získavali séra vo veľkých množstvách z oviec a neskôr koní.
Od roku 1894 sa v Hoechste začala výroba a predaj terapeutického séra. Začiatkom tohto roka sa úspešne začalo používať nielen v berlínskych nemocniciach, ale aj v Lipsku a ďalších mestách. Záškrt sa u nás ako na celom svete vyskytoval vo veľkých epidémiách. V roku 1946 bolo zavedené povinné očkovanie a ochorenie takmer vymizlo.
Behring v roku 1893 tiež po prvýkrát použil pojem precitlivenosť na reakciu organizmu (neskôr nazvanú anafylaxia), s ktorou sa pri svojich pokusoch stretával.
Súčasne bol s udelením Nobelovej ceny v roku 1901 povýšený do šľachtického stavu. Vedci, ktorí o udelení tejto najprestížnejšej ceny rozhodli, ocenili okrem samotného výskumu i to, že do neho Emil Behring investoval značné vlastné finančné prostriedky. V roku 1904 založil firmu Behring-Werke, ktorá sa zaoberala vývojom sér a vakcín. Zomrel v Marburgu pred skončením prvej svetovej vojny 31. marca 1917.
Zdroj: FamousScientist, SciHiBlog, NobelPrize, EU informačný portál