Vysoká teplota okolitého prostredia môže mať na prežitie mlokov v raných štádiách vývoja prekvapivo aj pozitívny vplyv.
Embryá mlokov nie sú bezprostredne ohrozené extrémnymi teplotami. Zdroj: iStockphoto.com
Podľa najnovších vedeckých poznatkov dokážu embryá mlokov horských (Ichthyosaura alpestris) prečkať i opakované extrémne teploty okolia. Vystavenie vysokým teplotám však výrazne ovplyvňuje veľkosť vyliahnutých lariev, dĺžku ich vývoja a ich pohybovú aktivitu, čo môže nepriamo pôsobiť na ich prežívanie.
Vedci z Ústavu biológie stavovcov Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) sa skúmaniu mlokov venujú už dlho. Teraz sledovali, aké účinky majú teplotné extrémy na embryá mlokov, ktoré sa vyvíjajú vo vode.
„Výsledky nášho experimentu ukázali, že embryá mlokov horských dokážu nielen prežiť opakované vysoké teploty, ktorým sú vystavené v súčasnosti (29 stupňov Celzia), ale aj vyššie teploty (okolo 33 stupňov Celzia), ktoré sa dajú predpokladať v blízkej budúcnosti,“ opisuje Lumír Gvoždík, vedúci výskumnej skupiny termálnej ekológie v Ústave biológie stavovcov AV ČR.
„Na rozdiel od predchádzajúcich štúdií, ktoré merali teplotnú toleranciu embryí obojživelníkov štandardnými protokolmi, sme sa snažili napodobniť priebeh extrémnej teplotnej udalosti na základe dlhodobých meraní teploty vody v prírode,“ vysvetľuje vedec.
Tento prístup bol pre výsledky štúdie kľúčový, pretože prirodzené denné kolísanie teplôt poskytuje čas na aktiváciu ochranných a opravných mechanizmov, ktoré umožňujú embryám prežiť i opakované teplotné extrémy.
Náročné experimenty mnohých odborníkov
„Naša štúdia názorne ukazuje potrebu medziodborového prístupu, v tomto prípade vývojovej biológie, fyziológie a ekológie, v problematike zhodnotenia zraniteľnosti týchto živočíchov voči prejavom klimatickej zmeny,“ dodáva Gvoždík.
Vedci v technicky náročnom experimente na stovkách vajíčok preukázali, že embryá mlokov a pravdepodobne aj iných druhov obojživelníkov mierneho pásma nie sú bezprostredne ohrozené extrémnymi teplotami.
„Spochybnili sme dlho tradovanú predstavu, že embryá obojživelníkov sú najcitlivejšie na teplotné extrémy, pretože na rozdiel od lariev či dospelých jedincov nemôžu uniknúť do chladnejšieho útočiska. Mloky sa totiž rozmnožujú v menších rybníkoch a v tôňach, kde kladú svoje vajcia s embryami na vegetáciu neďaleko vodnej hladiny, v dôsledku čoho ich prirodzene vystavujú práve najvyšším teplotám vody,“ približuje Gvoždík.
Výskum v tejto oblasti je podľa vedcov veľmi aktuálny a pre pochopenie dosahov zmien na populačnú dynamiku ohrozených druhov obojživelníkov i ďalších studenokrvných živočíchov zásadný. Jeho výsledky publikovali i v prestížnom časopise Journal of Experimental Zoology.
Väčšou hrozbou sú predátory
Embryá mlokov nie sú podľa odborníkov vysokými teplotami síce priamo ohrozené, teploty však majú vplyv na pohybovú aktivitu lariev po vyliahnutí, čo sa môže negatívne prejaviť na ich prežívaní z dôvodu vyššieho rizika predácie. Aktívnejšie larvy môžu totiž na seba viac upozorňovať. „Rovnako sme zistili, že larvy sa v extrémnych podmienkach liahnu väčšie, čo, naopak, znižuje ich zraniteľnosť a zvyšuje konkurencieschopnosť. Embryá vystavené teplotným extrémom sa tiež liahnu skôr, vďaka čomu sa môžu vyhnúť vyschnutiu v čase nedostatku zrážok. Teplotné extrémy môžu mať teda na vlastnosti embryí aj pozitívny dosah, záleží však od konkrétnej situácie,“ uzatvára Gvoždík.
Zdroj: AV ČR
(af)
