Pevné častice v ovzduší pochádzajúce z emisií majú vplyv nielen na pľúca, ale aj na mozog.
![Znečistenie ovzdušia komínmi v porovnaní so zeleňou. Zdroj: iStockphoto.com](https://vedanadosah.cvtisr.sk/wp-content/uploads/2024/02/znecistenie_vzduch_priroda_542719458_-900x510.jpg)
Znečistenie ovzdušia a zeleň. Zdroj: iStockphoto.com
Podľa novej štúdie je u ľudí vystavených vysokej úrovni znečistenia ovzdušia súvisiaceho s dopravou pravdepodobnejšie, že budú mať v mozgu viac amyloidných plakov. Tie sú spojené s Alzheimerovou chorobou.
Rušné mestá
Naše mestá sú plné života, rušnej premávky a každodenného zhonu. Vzduch, ktorý dýchame, pritom v sebe ukrýva skryté nebezpečenstvo z výfukov áut, ktoré nevidíme – drobné častice nazývané PM2,5. Podľa štatistík z roku 2022 žije takmer každý Európan (98 percent ľudí) v oblasti, kde koncentrácia týchto častíc prekračovala limit stanovený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).
WHO odporúča, aby priemerná ročná koncentrácia znečistenia PM2,5 nepresiahla päť mikrogramov na meter kubický vzduchu. Najhoršie regióny v Európe dosahujú priemerné ročné koncentrácie PM2,5 okolo 25 mikrogramov na meter kubický.
Vieme, že znečistenie ovzdušia škodí našim pľúcam a srdciam, no nový výskum z Emory University naznačuje ešte desivejšiu skutočnosť. Zvýšené znečistenie môže zvýšiť riziko najčastejšieho typu demencie, ochorenia mozgu nazývaného Alzheimerova choroba.
![Znečistenie vzduchu smogom z áut. Zdroj: iStockphoto.com](https://vedanadosah.cvtisr.sk/wp-content/uploads/2024/02/smog_doprava_auta_1126419555_-900x510.jpg)
Znečistenie vzduchu smogom z áut. Zdroj: iStockphoto.com
Znečistenie a Alzheimerova choroba
Vedci skúmali mozgové tkanivo 224 ľudí s potvrdenou Alzheimerovou chorobou, ktorí po smrti darovali svoj mozog. Analyzovali fyziologické znaky Alzheimerovej choroby hľadaním špecifických markerov v mozgovom tkanive, ako sú amyloidné plaky. Vďaka tomu dokázali posúdiť závažnosť ochorenia.
Na základe toho, kde ľudia žili, a podľa spôsobu dopravy, ktorý používali, odborníci zároveň stanovili, akému znečisteniu ovzdušia boli vystavení. Sledovali tri rôzne časové rámce (1 rok, 3 roky, 5 rokov).
Výskumníci použili štatistické modely, aby zistili, či existuje spojenie medzi mierou znečistenia ovzdušia a závažnosťou znakov Alzheimerovej choroby.
Spojenie existuje
Vedci zistili, že priemerná úroveň expozície, ktorej boli ľudia vystavení, predstavovala rok pred smrťou 1,32 mikrogramu mikročastíc PM2,5 na meter kubický a tri roky pred smrťou 1,35. Priemerný vek dožitia bol 76 rokov.
„Zistili sme, že pacienti, ktorí žili v oblastiach s vysokou koncentráciou znečistenia ovzdušia súvisiaceho s dopravou, mali vyššie úrovne neuropatológie v podobe plakov Alzheimerovej choroby v mozgu,“ povedala Anke Huelsová z Emory University, hlavná autorka štúdie.
U ľudí s väčšou expozíciou PM2,5 bola takmer dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že budú mať viac amyloidných plakov. To naznačuje potenciálne krátkodobejší vplyv znečistenia ovzdušia na zmeny mozgu pri Alzheimerovej chorobe.
![Seniorka podopierajúca si hlavu. Zdroj: iStockphoto.com](https://vedanadosah.cvtisr.sk/wp-content/uploads/2022/07/zena_seniorka_pamat_alzheimer_915695466_-900x510.jpg)
Seniorka podopierajúca si hlavu. Zdroj: iStockphoto.com
Genetické pozadie
Tím sa zameral aj na súvislosť medzi genetikou, znečistením ovzdušia a zmenami v mozgu. Štúdia sledovala gén APOE, o ktorom je známe, že zvyšuje riziko Alzheimerovej choroby. Analýza odhalila, že ľudia bez génu APOE boli viac postihnutí znečistením ovzdušia.
Apolipoproteín E, ktorý je kódovaný APOE génom, sa syntetizuje predovšetkým v pečeni, ale vyskytuje sa aj v mozgovom tkanive. ApoE v mozgu hrá dôležitú úlohu v reparácii neurónov, raste dendritov, synaptickej plasticite a tiež je známy jeho protizápalový vplyv. V ľudskej populácii sú rozšírené tri varianty ApoE2, ApoE3 a ApoE4. Zdedenie variantu ApoE4 významne zvyšuje riziko Alzheimerovej demencie.
Zdroj: Sciencedaily, MUNI, Europeandatajournalism, Earth