Vynálezca sa preslávil šachovým automatom. Medzi jeho prvenstvá patrí aj patent na parnú turbínu a stroj imitujúci ľudskú reč.
Wolfgang von Kempelen a rekonštrukcia Turka, šachového stroja. Zdroje: Nitranoviny/worleygig.com
Wolfgang von Kempelen bol prešporský polyhistor, vynálezca, štátny radca a v neposlednom rade i výtvarník a dramatik. Podľa vlastných plánov postavil pontónový most cez Dunaj a jeho čerpacie zariadenie zásobovalo vodou Bratislavský hrad. V soľných baniach zostrojil výťah poháňaný koňmi, čím uľahčil prácu tamojším baníkom. Vďaka talentu a osobnej intervencii Márie Terézie sa rýchlo vypracoval na riaditeľa soľných baní v celom Uhorsku a kariéru zavŕšil ako miestodržiteľ v Transylvánii.
Kempelenov vodný reaktívny čerpací stroj na princípe Segnerovho kolesa, testovaný v šachte Michal v Hodruši. Zdroj: Slovenské banské múzeum Banská Štiavnica
Zlomovým okamihom v Kempelenovom živote bola smrť jeho prvej manželky štyri mesiace po svadbe. Útechu vtedy hľadal v štúdiu fyziky a chémie. Keďže patril k tým majetnejším, zriadil si laboratórium a v ňom sa oddával pokusom.
Šachový automat Turek
Najznámejším vynálezom, ktorý si ľudia spájajú s Kempelenom, je šachový automat v podobe Turka sediaceho nad šachovnicou. Pod ňou sa vraj nachádzal zložitý mechanizmus, no niektorí tvrdia, že tam bol schovaný človek. V skutočnosti išlo o ilúziu. Kempelen automat skonštruoval na pobavenie Márie Terézie.
Niektorí sa domnievali, že v šachovom automate bol schovaný človek. Zdroj: Wikimedia Commons
S automatom napokon precestoval celú Európu a vyhral väčšinu turnajov vrátane toho s Napoleonom. Kdekoľvek sa objavil, spôsobil senzáciu. Jedny noviny za druhými preberali skreslené správy o zázračnom a neporaziteľnom stroji. Kempelen sa tak ocitol vo vlastnej pasci, keďže podstatou každej dobrej ilúzie je, že nemožno prezradiť, ako naozaj funguje.
Keď stroj v Amerike v roku 1854 zhorel, zdalo sa, že s ním zhorelo aj vysvetlenie, ako naozaj fungoval. Tri roky nato však syn posledného majiteľa prístroja záhadu odhalil v článku v časopise Chess Monthly. Podľa historikov išlo o prvú ilúziu svojho druhu v dejinách.
Pomoc hendikepovaným
Popri zábavkách, medzi ktoré patril aj slávny šachový automat Turek, a inžinierskych banských dielach pomáhal aj hendikepovaným. Pre chorú Máriu Teréziu skonštruoval polohovateľnú posteľ, bol priekopníkom v oblasti vzdelávania nevidiacich a hluchonemým chcel uľahčiť učenie reči.
Slávnu viedenskú nevidiacu speváčku, klaviristku a skladateľku Máriu Teréziu von Paradise naučil napríklad čítať a písať pomocou písmen vystrihnutých z papiera a textu perforovaného špendlíkom do papiera. Neskôr pre ňu skonštruoval príručný tlačiarenský lis, na ktorom dokázala hmatom rozlíšiť písmená a pomocou vodiacich drážok sádzať text a tlačiť ho na papier. Bol to jeden z prvých prakticky použiteľných prístrojov na písanie pre nevidiacich.
Speváčka počas turné v Paríži zariadenie aj metódy, ktorými ju Kempelen naučil čítať a písať, predviedla francúzskemu filantropovi Valentinovi Haüyovi. Na základe tohto stretnutia Haüy napokon založil prvú školu pre nevidiacich na svete, ktorá funguje dodnes.
Jej najslávnejším absolventom je Louis Braille, vynálezca špeciálneho písma pre nevidiacich. To sa mu však podarilo až o 45 rokov neskôr.
Mechanizmus ľudskej reči
V roku 1791 vyšla Kempelenovi vo Viedni kniha Mechanizmus ľudskej reči s opisom hovoriaceho stroja, v ktorej zhrnul rozsiahle poznatky, získané za dvadsať rokov výskumu reči a pokusov s hovoriacim strojom.
Kempelenov hovoriaci stroj. Zdroj: artsandculture.google.com
Kempelenov hovoriaci stroj síce nebol dokonalý, no bol to prvý pokus o napodobenie reči v histórii, ktorým sa napokon inšpiroval aj slávny vynálezca telefónu Alexander Graham Bell.
Vďaka spomínanému dielu a hovoriacemu stroju je Kempelen považovaný za zakladateľa experimentálnej fonetiky a priekopníka v oblasti logopédie.
Historicky prvý patent na parnú turbínu
Kempelen si uvedomoval potenciál parnej energie, a tak všetky úspory investoval do pokusov na ich zefektívnenie. Jeho prototyp však pred patentovou komisiou najprv takmer vybuchol, takže patent hneď nezískal. Priviedlo ho to až na pokraj bankrotu.
Počas turné so svojím šachovým automatom však prišiel na celkom nový koncept takzvanej reaktívnej parnej turbíny: podobne ako vzduch unikajúci z balónika ho núti k pohybu opačným smerom, para z dýz otočného ramena turbíny ho núti k rotačnému pohybu. O patent teda požiadal znovu a aj ho napokon získal. Bol to prvý patent na parnú turbínu vôbec.
Kempelen dokonca kontaktoval v Londýne Jamesa Watta, ktorému túžil svoju turbínu predviesť, a prejavil záujem s ním diskutovať, no Watt stretnutie odmietol. Obával sa totiž, že by ich rozhovor mohol Kempelena inšpirovať k zlepšeniam turbíny, čo by ohrozilo pozíciu jeho strojov na trhu.
Reaktívnu turbínu Kempelen napokon použil na čerpanie vody v Neptúnovej fontáne vo viedenskom Schönbrunne. V priemysle sa pre nízku efektivitu nepresadila.
Kempelen ako dramatik
Okrem technického talentu sa u Kempelena prejavil aj umelecký. Jeho melodrámu Andromeda a Perzeus uviedli vo Viedni, v Budíne, Prešporku aj Prahe. Známe sú jeho kresby a medirytiny a zachovali sa dva zväzky rukopisov jeho básní.
Spomienky na slávneho vynálezcu
Kempelen sa narodil 23. januára 1734, teda presne pred 290 rokmi. Napriek genialite jeho odkaz dnes okrem Kempelenovho inštitútu moderných technológií pripomína len socha v parku Vodárenského múzea v Bratislave. Podľa odborníkov sa dokonca zachoval aj dom na Dunajskej 20, v ktorom Kempelen žil a kde mal svoju dielňu. Je však v žalostnom stave a na jeho význam neupozorňuje žiadna pamätná tabuľa.
Zdroje: SME, AMAVET, Nitranoviny.sk, Wikipedia
(af)
