V oblasti digitálnych technológií existuje veľa príležitostí, ktorých potenciál sa doteraz naplno nevyužil v prospech európskych občanov a podnikov. Na mnohé otázky počnúc online nákupom či štúdiom až po úhradu účtov alebo využívanie verejných služieb cez internet existuje odpoveď v podobe internetovej siete, avšak jedine v prípade fungovania správnych podmienok. Takýto záver vyplynul z dnes predstaveného nového indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti, ktorý zostavila Európska komisia. Z údajov je zrejmé, že úroveň digitálnej pripravenosti jednotlivých krajín sa v rámci EÚ líši a že štátne hranice naďalej predstavujú prekážku plnohodnotného jednotného digitálneho trhu, ktorý je jednou z najdôležitejších priorít Komisie pod vedením jej predsedu Junckera.
Dnes predstavený nový nástroj slúži na zmapovanie úrovne internetového pripojenia podľa jednotlivých krajín (rozšírenosť, rýchlosť a cenová dostupnosť širokopásmového pripojenia), internetových zručností, online činností od sledovania správ až po nakupovanie, ako aj stupňa rozvoja kľúčových digitálnych technológií (elektronické faktúry, služby cloudu, elektronický obchod atď.) a digitálnych verejných služieb, ako napríklad elektronická verejná správa či elektronické zdravotníctvo. Údaje, ktoré pochádzajú zväčša z roku 2013 a 2014, poskytujú prehľad o digitálnej situácii v Európe, a to vrátane hodnotenia popredných aktérov v oblasti digitálnych technológií.
Hlavné zistenia vyplývajúce z indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti:
– Rozsah digitálnych skúseností závisí od krajiny, v ktorej človek žije, keďže digitálna výkonnosť je iná v prípade najvýznamnejších hráčov (napríklad Dánsko s dosiahnutým skóre 0,68 z 1) ako u krajín s nižšou výkonnosťou (napríklad Rumunsko, ktoré dosiahlo skóre digitálnej výkonnosti na úrovni 0,31). Podrobné informácie možno nájsť v správach o profile jednotlivých krajín.
– Väčšina Európanov pravidelne využíva internet: 75 % v roku 2014 (72 % v roku 2013), v rozmedzí od 93 % v Luxembursku po 48 % v Rumunsku.
– Európania radi vyhľadávajú audiovizuálny obsah: 49 % Európanov, ktorí surfujú po internete, sa hrávajú hry alebo si okrem nich sťahujú aj obrázky, filmy alebo hudbu. 39 % domácností vybavených televíziou sleduje video na požiadanie.
– Malé a stredné podniky (MSP) zápasia s prekážkami týkajúcimi sa elektronického obchodu: Len 15 % MSP sa zaoberá internetovým predajom, pričom menej ako polovica z týchto 15 % má v rámci tohto druhu predaja aj cezhraničnú pôsobnosť.
– Digitálne verejné služby sú v niektorých krajinách bežnou realitou, v iných však neexistujú vôbec: 33 % európskych používateľov internetu využíva na zasielanie informácií verejným orgánom online formuláre, pričom situácia sa v jednotlivých krajinách líši – v Dánsku ide o 69 %, v Rumunsku len o 6 %. 26 % európskych všeobecných lekárov využíva elektronické predpisovanie liekov na zaslanie predpisu lekárnikovi cez internet. Tieto počty sú však rôzne, pohybujú sa od 100 % v Estónsku po 0 % na Malte.
Podpredseda pre jednotný digitálny trh Andrus Ansip v tejto súvislosti uviedol: „Z týchto údajov vyplýva, že Európa sa čoraz viac digitalizuje a Európania ochotne využívajú skvelé nové služby. Prevažná väčšina z nich má o online služby záujem: občania chcú mať prístup k online obsahu, musíme im ho teda uľahčiť. Jednotný digitálny trh im môže poskytnúť širší prístup, pomôcť podnikom pri inovácii a raste a zvýšiť dôveru v online služby, ako sú elektronická verejná správa či elektronické bankovníctvo. Európska komisia je pri dosahovaní týchto digitálnych cieľov pripravená pomôcť.“
Günther H. Oettinger, komisár pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť, povedal: „Digitálny index poukazuje na to, ako radikálne sa zmenil spôsob sledovania filmov: ľudia síce v televízii aj naďalej sledujú svoje obľúbené seriály, ale značný počet z nich (až 40 %) sleduje aj video na požiadanie a filmy na internete. Musíme sa prispôsobiť potrebám občanov a porozmýšľať nad prispôsobením našej politiky.“
Digitálny index je osobitne dôležitý aj z hľadiska prípravy stratégie Európskej komisie týkajúcej sa digitálneho jednotného trhu, ktorú predstaví v máji. Cieľom tejto stratégie je vytvoriť podmienky pre európskych občanov a spoločnosti, aby lepšie využívali významné cezhraničné príležitosti vyplývajúce z digitálnych technológií. Vďaka vytvoreniu jednotného digitálneho trhu môže Európa už o päť rokov dosiahnuť až 250 miliárd EUR v rámci dodatočného rastu, ako aj státisíce nových pracovných miest. Viac sa dočítate na http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-4475_sk.htm
Zdroj: Tlačová správa Európskej komisie
Uverejnila: BK