Jediný v súčasnosti známy predstaviteľ nového druhu Leopardus tilcayo je desaťročný samec s menom Tigrino.
Nový druh mačkovitej šelmy Leopardus tilcayo z Bolívie. Zdroj: Wikimedia Commons/Alessandro Verniani
Po prvýkrát za posledných sto rokov sa podarilo objaviť nový druh malej mačkovitej šelmy. Objavená bola v bolívijskom lese Yungas. Mačkovitá šelma menšieho vzrastu s dĺžkou 46 centimetrov a hmotnosťou 1,4 kilogramu je teda menšia ako priemerná mačka domáca. Je príslušníkom rodu Leopardus, malých škvrnitých mačiek, ktoré žijú v Strednej a Južnej Amerike od Kostariky cez Bolíviu až po Argentínu.
Jediný v súčasnosti známy predstaviteľ nového druhu, ktorý vedci pomenovali Leopardus tilcayo, je desaťročný samec menom Tigrino. Vedecký názov v sebe nesie aj pôvodný názov tilcayo, ktorým miestni tieto mačky označujú. Hoci je v súčasnosti známy len jeden jedinec, vedci sa domnievajú, že v lese ich žije viac. Zistenia boli uverejnené v časopise Current Biology.
Leopardus je rod malých škvrnitých mačiek zo Strednej a z Južnej Ameriky. Ide o najväčšiu americkú skupinu mačkovitých šeliem. Najväčší druh skupiny je ocelot veľký, väčšina ostatných druhov sa veľkosťou približuje mačke domácej.
Kocúr Tigrino, obyvateľ záchrannej stanice
K objavu nového druhu prispela náhoda. Miestna obyvateľka našla v lese Yungas mačiatko, ktoré považovala za mačku domácu. Keď neskôr zistila, že ide o divú mačku, odniesla ju na záchrannú stanicu pre divé zvieratá Senda Verde.
Jedinec bol pre svoj vzhľad považovaný za predstaviteľa iného druhu škvrnitých mačiek s podobnými vzormi na srsti. Nezvyčajný vzhľad kocúra Tigrina zaujal bolívijskú vedkyňu Paolu Nogalesovú Ascarrunzovú, ktorá na stanici pracovala ako dobrovoľníčka. Od miestnych počula rozprávania o malých divých mačkách žijúcich v lese Yungas, prezývaných tilcayo, ktoré boli pre vedcov tak trocha záhadou.
Leopardus tilcayo. Zdroj: Wikimedia Commons/Alessandro Verniani
Analyzovali DNA živých aj mŕtvych zvierat
Aby mohla vyriešiť túto záhadu, spojila sa s ďalšími výskumníkmi z celého sveta a pomocou DNA živých zvierat a múzejných exemplárov preskúmali rodokmeň škvrnitých mačiek. Tím analyzoval DNA 38 mačiek. Vzorky pochádzali od jedincov z niekoľkých juhoamerických krajín a z ôsmich múzejných exemplárov. Výskum ukázal, že škvrnité mačky predstavujú päť geneticky odlišných druhov.
„Existuje tak málo záznamov alebo fotografií a v múzeách nie je žiadny exemplár. Mačka teda bola dobré ukrytá, pretože ju nikto nehľadal,“ uviedol Eduardo Eizirik, genetik so zameraním na ochranu prírody na Pápežskej katolíckej univerzite v Riu Grande do Sul v Brazílii.
Genetická analýza naznačila, že evolučná línia tilcayo sa od ostatných škvrnitých mačiek oddelila približne pred 1,4 milióna rokov.
Význam výskumu
Spoluautorka štúdie Dr. Caroline Sartorová z Oddelenia výskumu ochrany voľne žijúcich živočíchov na Oxfordskej univerzite pre portál BBC uviedla, že objav je dôležitý aj z hľadiska ochrany prírody, pretože nie je možné chrániť druh, keď nevieme, o aký druh ide a kde žije.
„Sú to zvieratá podobnej veľkosti ako mačka domáca, takže by sa mohlo zdať, že ich už všetky poznáme, ale tento objav ukazuje, koľko biodiverzity ešte čaká na objavenie v niektorých menej preskúmaných regiónoch sveta,“ uviedla.
Druhom škvrnitých mačiek hrozí vyhynutie pre odlesňovanie, stratu biotopov a nelegálny lov, hoci tento nový druh chýbal v predchádzajúcich hodnoteniach.
Zdroj: The Guardian, BBC, Wikipedia
(zh)
