Vedci identifikovali viac ako tisícku doteraz neobjavených mikroproteínov v ľudskom mozgovom tkanive vrátane tých, ktoré menia svoje zloženie pri Alzheimerovej chorobe.
Zmapovanie mikroproteínov v mozgu by mohlo pomôcť pri pochopení a liečbe Alzheimerovej choroby. Zdroj: Zephyr/SPL
Vzorky mozgového tkaniva ukázali, že v ňom máme viac ako tisíc doteraz prehliadaných mikroproteínov, čo výskumníkom poskytlo doteraz najkomplexnejšiu databázu na štúdium týchto skrytých molekúl v mozgu. Ide o drobné proteíny, ktoré postupne menia svoju expresiu, teda proces, pri ktorom bunka vytvára bielkoviny podľa informácie uloženej v génoch.
Mikroproteíny sú malé proteíny s menej ako 150 aminokyselinami a je veľmi náročné ich identifikovať. Ako uvádzajú vedci v štúdii v časopise Nature Aging, počas výskumu skombinovali viacero metód, aby identifikovali drobné molekuly v posmrtných vzorkách dorzolaterálnej prefrontálnej kôry – oblasti mozgu zapojenej do kognitívnej kontroly – ľudí s Alzheimerovou chorobou, ale aj bez nej.
V mozgu máme viac ako 4 300 takýchto mikroproteínov a po ich identifikácii vznikla doteraz najrozsiahlejšia mapa mikroproteínov pri Alzheimerovej chorobe. Podľa spoluautora štúdie Brendana Millera, neurovedca zo Salkovho inštitútu pre biologické štúdie v San Diegu v Kalifornii, je Alzheimerova choroba proteínopatia, pri ktorej je patológia čiastočne spôsobená proteínmi, ktoré sa nesprávne zložili alebo nahromadili a vyvolali toxickú reakciu.
Proteínopatia označuje skupinu ochorení, ktorých hlavnou príčinou je nesprávne tvarovanie určitých bielkovín. Tieto štrukturálne zmenené bielkoviny strácajú svoju pôvodnú funkciu, zhlukujú sa a vytvárajú v bunkách alebo tkanivách toxické usadeniny, ktoré následne poškodzujú a zabíjajú okolité bunky.
Keďže mikroproteíny sú veľmi malé, štandardná metóda na identifikáciu proteínového obsahu buniek, konkrétne hmotnostná spektrometria, ich často nedokáže rozpoznať. Niektoré z nich sa tvoria v častiach genómu, o ktorých sa predpokladalo, že nedokážu produkovať proteíny. Iné sa však vytvárajú z kódujúcich génov, ktoré produkujú aj veľké, známe proteíny. Identifikovať mikroproteíny pomocou bežných techník sekvenovania RNA je preto náročné.
Verejne dostupná mapa
Na identifikáciu týchto mikroproteínov sa vedci rozhodli skombinovať rôzne výskumné metódy, konkrétne hmotnostnú spektrometriu, sekvenovanie DNA a ribozomálne profilovanie, ktoré slúži na presné sledovanie a meranie syntézy proteínov v živých bunkách v reálnom čase. Ribozomálne profilovanie sa od bežného sekvenovania odlišuje tým, že poskytuje snímku všetkých proteínov, ktoré bunka reálne v danom okamihu vyrába v reálnom čase.
Okrem toho zbiera všetky ribozómy – bunkové organely, ktoré z RNA vytvárajú proteíny – v každej bunke a v sekvenovaní jednotlivých reťazcov mediátorovej RNA, ktoré sú k nim viazané.
Pomocou tohto prístupu tím analyzoval 608 posmrtných vzoriek mozgu jedincov s Alzheimerovou chorobou, ale aj bez nej. Identifikovali 4 321 mikroproteínov, z ktorých 3 217 nebolo doteraz charakterizovaných v štandardnom katalógu ľudských proteínov.
Vedci následne aplikovali na 3 001 z týchto mikroproteínov model hlbokého učenia, ktorý ich zoradil podľa miery istoty modelu, že boli správne identifikované na základe údajov z hmotnostnej spektrometrie. Model zaradil detekciu 1 067 mikroproteínov do kategórie s vysokou mierou spoľahlivosti. Mapa síce neurčuje biologickú funkciu týchto proteínov, avšak ostatní vedci si ho môžu stiahnuť a navrhnúť experimenty na ich overenie.
Vedci ďalej analyzovali 480 vzoriek mozgového tkaniva, z ktorých 369 pochádzalo od ľudí s Alzheimerovou chorobou a 111 od ľudí bez tejto choroby. Zamerali sa výlučne na mikroproteíny, ktoré boli zistené aspoň v polovici vzoriek, a identifikovali 121 proteínov, ktoré vykazovali odlišné hladiny expresie v mozgových bunkách jedincov s Alzheimerovou chorobou v porovnaní s tými u ľudí bez tejto choroby. Z týchto proteínov bolo 99 charakterizovaných už skôr a 22 zostáva zatiaľ nepreskúmaných.
Bunky spotrebovali menej kyslíka
Autori štúdie skúmali jeden mikroproteín, ktorý obsahoval 63 aminokyselín. Vo vzorkách mozgu ľudí s Alzheimerovou chorobou bola hladina tohto proteínu výrazne nižšia ako vo vzorkách ľudí, ktorí touto chorobou netrpeli. Vedci zistili, že tento malý proteín produkoval ten istý gén, ktorý zvyčajne vytvára známy veľký proteín s 570 aminokyselinami.
Tím zistil, že na rozdiel od veľkého proteínu, ktorý nedokázali rozlíšiť v ľudských mozgových tkanivách, sa tento malý proteín početne nachádzal v mitochondriách mikroglií – typu imunitných buniek v mozgu. „Nakoniec sme dokázali, že funguje ako mitochondriálny regulátor,“ hovorí Brendan Miller. Keď výskumníci vyradili gén, aby zabránili produkcii tohto malého proteínu, mikroglie vykazovali narušenú mitochondriálnu funkciu, čo viedlo k zníženej spotrebe kyslíka. Autori štúdie síce zatiaľ nevedia, ktoré konkrétne bunky sú hnacou silou týchto zmien, avšak v budúcnosti by chceli objasniť, ako tento mikroproteín a ďalšie podobné proteíny prispievajú k rozvoju Alzheimerovej choroby.
Zdroje: Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce TRUNI, Nature, National Library of Medicine (1, 2), Illumina, UniProt
(RR)






