Máme poslednú šancu zachrániť karibské koraly zdevastované zmenou klímy a inými hrozbami.
Podmorský svet. Zdroj: iStockphoto.com
Koraly v Karibiku už desaťročia vymierajú. A ničivé horúčavy minulé leto situáciu ešte zhoršili. Výskumníci teraz uvažujú o niečom, čo bolo kedysi nemysliteľné. Je podľa nich čas vzdať sa pôvodných druhov a namiesto nich zasadiť odolnejšie koraly z iných oceánov.
Ide o radikálny návrh, ktorý môže zmeniť región raz navždy. Je však dôležité zamyslieť sa nad touto možnosťou teraz, pretože útesom v Karibiku dochádza čas. Štúdium a implementácia transplantácie koralov by trvali desaťročia a s každým ďalším rokom budú holé a odumreté útesy vystavené väčšiemu riziku erózie a kolapsu, čím sa zničí skalnatá infraštruktúra, na ktorej by sa transplantované koraly mohli uchytiť.
Ekosystém v ohrození
Koralové útesy zvyšujú ochranu pred pobrežnou eróziou a poskytujú dôležitý úkryt mladým rybám. Útesy v Karibiku boli zdevastované zmenou klímy, patogénmi a znečistením. Podľa niektorých odhadov klesol počet koralov v určitých regiónoch za posledné dve desaťročia o viac ako 80 percent. Dlhotrvajúca a rekordná vlna horúčav minulého leta ešte zvýšila urgentnosť tohto problému. Predpovede hovoria, že prichádzajúce leto môže byť rovnako zlé. Alebo ešte horšie.
V oceánoch indo-pacifickej oblasti sa mnohým koralom naďalej darí. Niekoľko druhov považujú vedci za super rozmnožovačov. Ich larvy sa totižto veľmi ľahko prichytia a kolonizujú útesy. Dominantné druhy koralov v Karibiku, naopak, slabo kolonizujú región, čo bráni ich schopnosti zotaviť sa z kalamity.
Genetik Mikhail Matz pracujúci na Texaskej univerzite v Austine naznačuje, že je čas preskúmať, či by transplantácia týchto indo-pacifických druhov do Karibiku mohla byť spôsobom, ako znovu obnoviť útesy. Odolné druhy, ako je napríklad Acropora hyacinthus, by mohli lepšie prosperovať v náročnom prostredí.
Potápač nad koralmi. Zdroj: iStockphoto.com
Neúspešné pokusy
Ochranárske skupiny sa už roky zameriavajú na obnovu pustých útesov vysádzaním tisícov mladých pôvodných koralov v nádeji, že budú prekvitať. Z veľkej časti to však, bohužiaľ, nefunguje. Populácia koralov naďalej klesá. „Buď urobíme niečo iné, alebo o koraly prídeme,“ uvádza Carlos Prada, evolučný biológ koralov na University of Rhode Island v Kingstone.
Prinesenie nie domovských druhov by mohlo znamenať koniec pôvodného útesu. Útesy zložené z nepôvodných druhov by mohli slúžiť mnohým ekologickým účelom, už to však nebudú karibské útesy. Odborníci si tiež nie sú istí, či by dokonca aj indicko-pacifické druhy mohli prežiť znečistenie, extrémne horúčavy a choroby v Karibiku. Transplantované druhy by navyše mohli priniesť aj nové ochorenia a nepredvídateľným spôsobom narušiť miestnu ekológiu.
Podmorský koralový útes s množstvom rýb. Zdroj: iStockphoto.com
Pôvodné koraly by mohli spraviť odolnejšími
Podľa Matza by sa mohli podniknúť kroky, ktoré znížia riziko chorôb, napríklad pestovaním koralov v kontrolovaných podmienkach v laboratóriu pred ich introdukciou do Karibiku. Pokiaľ ide o nepredvídateľné dôsledky, navrhuje, aby sa počiatočné terénne štúdie uskutočnili v oblastiach, kde je nepravdepodobné, že by sa nové koraly rozšírili do iných regiónov.
Ďalší radikálny nápad, ktorý by mali odborníci zvážiť, je úprava genómu pôvodných druhov pomocou CRSPR metódy. Tá by ich spravila odolnejším voči teplu. V hre je aj využitie mikroorganizmov, ktoré by mohli podporiť odolnosť proti chorobám. Tak či onak, čaká nás ťažká voľba, pričom každá z týchto myšlienok prináša pre prírodný ekosystém svoje riziká.
Zdroj: Nature
(JM)
